Bezpečnostná stratégia SR bola vládou schválená ešte 4. októbra 2017, avšak dodnes nebola schválená poslancami NR SR. Vo viacerých médiách prebehli správy o údajnom nesúhlase jednej koaličnej strany s obsahom tejto stratégie, vraj má byť príliš kritická voči Rusku. Myslím si, že dôvodov pre nesúhlas tejto koaličnej strany sa v Bezpečnostnej stratégií vyskytuje viac, preto chcem v tomto článku pomenovať daľšie (možné) dôvody, pre ktoré tento významný dokument ešte stále nebol schválený našim parlamentom.
Pasáže zo Stratégie, v ktorých je explicitne spomenuté Rusko:
Z pohľadu ochrany bezpečnostných záujmov SR je mimoriadne znepokojujúcim prípadom porušenia základných princípov a noriem medzinárodného práva pričlenenie časti územia Ukrajiny k Ruskej federácii ozbrojenou silou na základe nelegitímneho a nelegálneho referenda na Kryme a v Sevastopole, a jej podiel na vytvorení a udržiavaní ozbrojeného konfliktu v susedstve SR, ktorý má dopad na bezpečnosť a stabilitu celého regiónu. (bod 10)
Vzťahy štátov EÚ a NATO s Ruskou federáciou sa po týchto udalostiach zásadným spôsobom zhoršili, vzájomne boli uplatnené sankčné opatrenia, vojenský potenciál a aktivity Ruskej federácie v blízkosti členských štátov EÚ a NATO narástli, následkom čoho došlo k vojenskému posilneniu východného krídla NATO. Súčasne však pokračuje záujem o dialóg s Ruskom k bezpečnostným otázkam, predovšetkým na pôde Rady NATO – Rusko a v rámci OBSE. (bod 11)
Pričlenenie si územia susedného štátu ozbrojenou silou, zvyšujúca sa asertivita Ruskej federácie v zahraničnej a bezpečnostnej politike, a rastúci vojenský potenciál Ruskej federácie viedli k urýchlenej adaptácii NATO po roku 2014. (bod 18)
Blokovať schválenie celej Stratégie kvôli týmto trom bodom nedáva veľký zmysel. Autori v týchto troch citovaných bodoch iba konštatujú čo sa stalo na Krymskom polostove, ako to zmenilo vzťahy Aliancie s Ruskom a následne píšu o adaptácií NATO na tieto udalosti.
Celá Stratégia má 115 bodov a bežný čitateľ nemá čas na to si ju celú čítať, preto uvediem z môjho pohľadu, daľšie “sporné“ pasáže, ktoré bránia jej prijatiu v parlamente.
Už v bode 2 sa píše, že „pre SR sa EÚ stala životným a hodnotovým priestorom a NATO obranným a bezpečnostným pilierom.“ V bode 6b sa, napríklad, uvádza „posilňovanie bezpečnosti a stability euroatlantického priestoru, vrátane posilňovania solidarity a súdržnosti NATO a EÚ...udržiavania silnej transatlantickej väzby ako základu kolektívnej obrany v NATO...
Bod 13 ukazuje na to, ako „odstredivé tendencie a šírenie politických prúdov zameraných proti existencii a hodnotám, ktoré EÚ a NATO predstavujú, majú potenciál oslabiť alebo znefunkčniť ich fungovanie, zvrátiť integračný proces, a tým poškodiť bezpečnostné záujmy Slovenskej republiky. Významným faktorom prehlbovania tohto problému je propagandistické a dezinformačné pôsobenie vonkajších a vnútorných aktérov.“
V bode 27 sa spomínajú hybridné hrozby, použité počas krízy na Ukrajine, „situácia na juhu a východe Ukrajiny je varovaním, že ozbrojený konflikt v Európe nemusí mať iba podobu priameho vojenského stretu medzi štátmi, ale aj hybridného spôsobu vedenia bojových činností.“
Tému pôsobenia cudzích spravodajských služieb (prípad nedávneho vyhostenia ruského občana z nášho územia je ešte v čerstvej pamäti) popisuje bod 29 „Bezpečnostnou hrozbou pre Slovenskú republiku je nárast pôsobenia cudzích spravodajských služieb v SR, a to aj v súvislosti so zvyšujúcou sa úrovňou informatizácie.“
Bod 33 spomína „šírenie protizápadnej propagandy,“ ktoré má korozívny vplyv na dôveru našich občanov v domáce a medzinárodné inštitúcie a podporuje nárast extrémizmu a intolerancie.
Čiastočnú kritiku našej energetickej politiky vyjadruje Stratégia v bode 41, kde tvrdí, že „pretrvávajúca surovinová a energetická závislosť SR predstavuje latentnú bezpečnostnú hrozbu, ktorú však nie je možné v plnej miere eliminovať.“
Pre niektorých politikov môže ešte aj v 21. soročí byť neprijateľný aj bod 53, ktorý hovorí o snahe Slovenska „presadzovať širšie politické zastúpenie žien a posilnenie ich postavenia v rozhodovacích procesoch. Bude podporovať vnímanie žien ako dôležitých aktérov mieru a bezpečnosti s potenciálom posilniť odolnosť komunít a spoločnosti.“
Za kandidáta na najprovokatívnejší bod celej Stratégie menujem bod 55, v ktorom sa autori venujú nášmu členstvu v NATO. Citujem: Členstvo v NATO predstavuje pre SR najvyššiu medzinárodnú záruku obrany a nástroj napĺňania jej bezpečnostných záujmov. SR bude presadzovať, aby NATO zostalo hlavnou platformou pre rozvoj multilaterálnej a bilaterálnej spolupráce v bezpečnostnej a vojenskej oblasti v euroatlantickom priestore....Osobitné postavenie z hľadiska presadzovania bezpečnostných záujmov SR majú vzťahy so Spojenými štátmi americkými (USA), ktoré sú kľúčové pre bezpečnosť Európy. SR sa bude snažiť o ich aktívnu zaangažovanosť pri budovaní stabilnej a bezpečnej Európy.
Už ďalší bod má rovnako nestráviteľné posolstvo pre niektorých politikov, keď spomína, že „SR sa bude snažiť všestranne posilňovať kolektívnu obranu v rámci NATO, a podporí jeho transformáciu a adaptáciu na nové druhy hrozieb a výziev, vrátane posilnenia východného krídla NATO.“
Nemenej dráždivým posolstvom sa vyznačuje aj bod 66, podľa ktorého bude Slovensko „podporovať ďalšie rozširovanie EÚ a NATO, ktoré je prioritou zahraničnej politiky SR a ktoré má dlhodobo pozitívny vplyv na bezpečnosť, stabilitu a prosperitu euroatlantického priestoru.“
V bode 73 sa spomína dôležitosť členstva v NATO a EÚ pre bezpečnosť Slovenska. Členstvo v NATO a EÚ jej zabezpečuje SR medzinárodnú podporu a pomoc pri ozbrojenom napadnutí, pričom SR sa bude pripravovať na poskytnutie pomoci a podpory členskému štátu NATO alebo EÚ v súlade so svojimi zmluvnými záväzkami.
Negatívne reakcie u niektorých politikov môže vyvolať aj bod 75, v ktorom si SR dala za cieľ „spolupracovať s členskými štátmi NATO za účelom budovania odstrašovacej a obrannej kapacity aliancie ako celku.“
V bode 91 sa píše o tom, ako „SR sa bude usilovať o posilnenie dôvery a podpory verejnosti v inštitúcie pluralitnej demokracie, ľudské práva a strategickú orientáciu zahraničnej a bezpečnostnej politiky, ako aj o zvýšenie odolnosti štátu a spoločnosti voči dezinformačnej kampani a propagande zameranej proti jeho hodnotám a záujmom.“
Bezpečnostná stratégia je z môjho pohľadu napísaná odborne, reálne vykresľuje súčasný stav a spĺňa podmienky na to, aby bola určujúcim dokumentom slovenskej bezpečnostnej politiky na ďalšie roky. Tento článok mal ukázať na tie najcitlivejšie pasáže Bezpečnostnej stratégie, ktoré môžu vyvolať nesúhlasné reakcie u niektorých politikov. Bohužiaľ, odďalovanie jej prijatia iba prináša zbytočnú neistotu u našich spojencov a nepridáva na povesti Slovenska, ako zodpovedného a čitateľného partnera.
Bezpečnostná stratégia sa dá stiahnuť napíklad odtiaľto: mepoforum.sk/wp-content/uploads/2017/09/Návrh-Bezpečnostnej-stratégie-SR.pdf
