Náboženstvo má na Slovensku - ale aj v ostatných bývalých socialistických krajinách - dnes zlú reputáciu. Jedna z hlavných príčin je to, že bývalý komunistický režim bol v máločom taký úspešný, ako vo výchove ateistov. Na tom nie je nič čudné, komunisti potrebovali náboženskú indoktrináciu nahradiť svojou vlastnou, marxizmom-leninizmom. Výsledok je taký, že komunisti nevychovali ani kresťanov, ani marxistov - len materialistov.
Tak či tak, toto nie je článok o náboženstve ani o Biblii, ale je to článok o Bohu, a špecificky o hlavnom aspekte Boha – o tom, či Boh „je“ alebo „nie je“. V prvom rade musím ujasniť, o akom Bohu to rozprávam. Nehovorím o antropomorfickom Bohovi z Biblie, Koránu alebo Torah. Hovorím o Bohu vo filozofickom zmysle, Boh ako najvyššia Bytosť vo vesmíre.
Mnohí ateisti asi budú prekvapení, ale ateizmus - ako je dnes praktizovaný, je tiež len otázka viery. Presne tak, ako náboženstvo alebo kresťanská „viera“ sú viery. Definične ateista by mal byť niekto, kto zvážil evidenciu o existencii Boha a rozhodol/rozhodla sa, že evidencia prinajmenšom nie je dostačujúca. Som si istý, že ateistov, ktorí prešli týmto zvážením dôkazov, je veľmi málo. Väčšina ateistov sú pohodlní alebo „leniví ateisti“. Počuli niečo o Bohu, a zdá sa im celá tá myšlienka možno komická. Alebo nerealistická. Alebo iracionálna.
Mnohí ateisti asi len predpokladajú že otázka existencie alebo skorej neexistencie Boha bola nejako dokázaná niekým niekedy. Možno Marxom, Engelsom, Leninom, Stalinom alebo Kantom, Hegelom, Russellom atď. Nie je to tak.
Otázka existencie Boha je stále otvorená a nebola dokázaná. Mnohí skúšali, medzi nimi všetky svetové monoteistické náboženstva, ale neuspeli, aspoň nie ku spokojnosti mnohých filozofov. Každý jeden dôkaz s ktorým experti prišli - či už to boli teológovia, filozofi, politici, kňazi, vedci, amatéri atď., je napadnuteľný a spochybniteľný.
Na rozdiel od teológov, ich oponenti - materialisti, sa ani nesnažia spochybniť logickú existenciu Boha. Oni vravia len toľko, že všetko okolo nás sa dá vysvetliť prírodnými zákonmi bez toho, aby sme museli použiť Boha alebo podobné nadprirodzené bytosti.
V tomto duchu Nietzsche, ktorý ani nebol materialista, vyhlásil v roku 1882, že „Boh je mŕtvy“. Nemyslel to doslova, chcel len povedať, že sama myšlienka Boha už nemá zmysel. Toto je vlastne esencia lenivého ateizmu. Nie že Boh neexistuje, ale že otázka Boha je dnes bezpredmetná, nie dôležitá alebo nezaujímavá. Táto myšlienka konceptuálne dnes nie je ateizmus, ale sa nazýva „apatheism“.
Je však otázka existencie Boha racionálna? Podľa toho, že sa touto otázkou zaoberali stovky, možno tisíce najmúdrejších ľudí v histórii, asi musí na tej otázke niečo byť. A preto sa pozrime na nejaké „dôkazy“. Tých dôkazov je veľa, ale väčšina z nich sú len obmeny predošlých dôkazov. Tieto dôkazy sa často nazývajú aj argumenty za existenciu Boha.
Jeden z najstarších argumentov je argument, založený na dizajne alebo inteligentnom dizajne. Tento argument by sa dal nazvať ľudovým argumentom, lebo je taký jednoduchý, že ho môže každý pochopiť. Hovorí, že kdekoľvek sa pozrieme okolo seba, všade vidíme, že v prírode nič nie je náhoda. Všetko má presný dizajn - od ľudí po rastliny a podnebie. Čim viac študujeme prírodu, tým viac rozumieme za všetkým skrytému dizajnu. Kto môže byť ten dizajnér ak nie Boh?
Tento argument bol veľmi populárny po stáročia, až dokým neprišiel Darwin so svojou teóriou evolúcie, ktorá kompletne vysvetľuje dizajn v živej prírode. Evolúcia bola mnohokrát dokázaná - často priamym pozorovaním prírody. Keď sa za určitých špecifických lokálnych podmienok vyvinuli nové druhy živočíchov, alebo sa podstatne zmenili existujúce druhy.
Ďalší populárny argument zo stredoveku je takzvaný „ontologický“ (ontológia je filozofia o Bytí alebo existencii – ale nemá nič spoločné s existencionalizmom 20. storočia) argument ktorý hovorí, že Boh je absolútne a perfektné Bytie a toto bytie nemôže neexistovať, lebo potom by nebolo absolútne a perfektné. Inými slovami - Boh by nebol Boh, keby neexistoval. Nemecký filozof Kant mal na tento argument dva protiargumenty. Jeden z nich sa stal veľmi dôležitý v histórii filozofie.
Podľa Kanta „existencia“ nie je vlastnosť. Vlastnosti charakterizujú a definujú objekty alebo veci. Existencia ale nie je vlastnosť, lebo nič nepridá na popise objektu. Zoberme si bieleho jednorožca (biely kôň s jedným rohom na čele), veľmi populárny objekt, vo filozofii používaný na demonštrácie myšlienok. Môžeme kompletne popísať bieleho jednorožca bez toho, aby sme špecifikovali, či toto zviera existuje. Ak povieme že neexistuje, nič nepridáme na popise jednorožca. Ten je stále taký istý, či existuje alebo nie. Z tohto jasne vidno, že „bytie“, „existencia“, je niečo, čo nie je vlastnosťou veci, ale niečo iné a mimo samotnej veci. Keď sa vrátime k otázke Boha, toto isté platí aj tu. Pretože Boh je perfektný, to neznamená, že existuje. Lebo existencia je niečo extra.
Posledný argument na ktorý sa zameriam, je najsilnejší. Je to vlastne zovšeobecnenie mnohých iných argumentov. Podstatná myšlienka tu je, že niečo nemôže vzniknúť z ničoho. Vesmír nemohol vzniknúť sám od seba. Toto je základný zákon vesmíru. Ďalšia verzia tohto argumentu je, že všetko musí mať svoju príčinu alebo pôvod, alebo všetko musí mať svoj cieľ.
Podľa tohto argumentu svet alebo vesmír môže existovať len preto, lebo mal svoj začiatok, alebo bol zapríčinený, alebo bol daný svoj cieľ niekým alebo niečím: a čo by to mohlo byť, ak nie Boh?
Aby som ilustroval túto myšlienku, zoberme si na posúdenie hlavnú myšlienku astrofyziky. Vesmír sa začal „Veľkým Treskom“, ale čo predchádzalo Veľký Tresk? Fyzici nám povedia, že tá otázka nemá zmysel. Pretože čas vznikol len po Veľkom Tresku, takže pýtať sa, čo bolo predtým je nezmyselné. V poriadku, to je odpoveď na časovú otázku. Ale čo keď zmením otázku a spýtam sa: „A čo zapríčinilo Veľký Tresk?“ Čo sa fyziky týka, na to tiež nie je odpoveď, ale čo sa týka logiky, toto nie je iracionálna otázka. Takže máme logickú otázku, na ktorú prírodné vedy nemajú odpoveď - a nikdy nebudú mať. A tu príde náboženstvo a podá odpoveď: Celý vesmír existuje len a len vďaka Bohu, a to každý moment svojej existencie. Boh zapríčiňuje svet, dáva svetu Bytie.
Táto teória o Bohu vysvetľuje nielen otázku existencie Boha, ale aj hlbšiu otázku - jednu zo základných otázok filozofie: prečo svet alebo vesmír vôbec existuje? Odpoveď je: pretože existuje Boh. Tak sme jednou ranou zabili dve muchy, máme odpoveď na existenciu Boha a takisto máme odpoveď o príčine existencie vesmíru.
Tento argument vyvinul Thomas Aquinas v 13. storočí do celého filozofického systému ktorý sa stal oficiálnou filozofickou doktrínou Katolíckej cirkvi o existencii sveta a Boha ktorou je dodnes.
Z doterajšej diskusie je celkom jasné, že otázka existencie Boha môže byť zaujímavá pre pár ľudí (filozofov, teológov a tých, ktorí čítajú tento článok), ale prakticky má minimálny efekt na priemerného človeka.
Na to, aby mala táto otázka efekt na ľudí, potrebujeme Bibliu alebo Korán alebo Torah, ktoré zobrazujú vzťah Boha k ľudstvu. Tento vzťah je podstatou náboženstva, ale má len minimálnu závislosť na otázke o existencii Boha.
