Na Slovensku si asi nikto neuvedomuje, že Amerika - ako sme jej rozumeli od druhej svetovej vojny - už neexistuje. Amerika už svojou podstatou jednoducho nie je demokracia. Je absolútne kritické pre svet, aby tomu ľudia - a najmä politici a diplomati - rozumeli a zariadili sa podľa toho.
Dole je preklad článku od Thoma Hartmanna z roku 2017, ktorý je politický komentátor. Tento článok v krátkosti a v kocke popisuje dnešnú politickú situáciu v Amerike. A nech si nikto nemyslí, že pretože je dnes Joe Biden, veľmi slušný a decentný človek prezidentom, tak sa situácia zlepšila. V roku 2017 už veľa demokracie v Amerike nebolo, dnes jej je ešte omnoho menej, a zakrátko nebude žiadna. I keď takzvané „voľby“ asi ešte na nejaké roky zostanú - tak ako v Rusku, aspoň pre oblbnutie sveta.
Článok sa začína citovaním bývalého amerického prezidenta Cartera (1976-1980), ktorý komentuje rozhodnutie Najvyššieho súdu v prípade „Jednotní občania proti Federálnej volebnej komisii“. Totiž že právo dávať peniaze do politiky je neobmedzené, lebo je to otázka slobody slova. Nielenže hocikto, kto si to môže dovoliť (rozdávať peniaze politikom) - to znamená super bohatí a firmy - môžu legálne podplácať politikov, ale môžu aj legálne klamať a ohovárať iných politikov, ktorí sú proti ich politikom pretože to je údajne tiež „sloboda prejavu“.
Malé odbočenie. Samé meno „Jednotní občania“ (povyše) nie je nič iné ako podvod tými, ktorí to financujú - a tento podvod sa len stupňuje. Táto organizácia neobsahuje jediného priemerného občana. Je to politická lobistická firma, kompletne financovaná zďaleka najúspešnejšími miliardárskymi politickými „šedými eminenciami“ v Amerike, bratmi Kochovcami. Títo sa 40 rokov snažia o zavedenie kapitalistického feudalizmu do Ameriky, tiež nazývaného fašizmus (pod podvodným rúškom „libertarianismu”). Ich otec bol veľký „libertarián“ a preto v roku 1935 postavil pre Hitlera v Hamburgu rafinériu a pre Stalina v ZSSR zhruba v tom čase iné rafinérie.
Pre zaujímavosť pre všetkých antisemitov: Kochovci nie sú židia, sú pôvodom z Holandska, a teda asi nominálne protestanti. I keď, samozrejme, ich rodinným náboženstvom je náboženstvo Svätého Dolára.
Preklad:
Rovnako ako alkoholická rodina, ktorá nebude hovoriť o alkoholizme (čo potvrdzuje varovanie Dona Quijota, aby človek nikdy nespomínal lano v dome muža, ktorý bol obesený), príliš veľa Američanov nie je ochotných uznať, alebo dokonca diskutovať o pokračujúcom kolapse demokracie v Spojených štátoch.
Prezident Jimmy Carter mi v mojom interview rovno povedal, že rozhodnutie (Najvyššieho súdu) v prípade„Jednotní občania“, cit.:
„Porušuje podstatu toho, čo z Ameriky urobilo skvelú krajinu v jej politickom systéme. Teraz je to len oligarchia s neobmedzeným politickým úplatkárstvom, ktoré je podstatou získavania nominácií na prezidenta alebo voľby prezidenta. A to isté platí pre guvernérov a amerických senátorov a pre členov kongresu. Takže teraz sme boli svedkami úplného rozvrátenia nášho politického systému ako odplaty hlavným prispievateľom, ktorí chcú, očakávajú a niekedy aj získajú priazeň po skončení volieb."
Toto „úplné rozvrátenie nášho politického systému“ vyrástlo z veľkej časti v roku 1972 z vymenovania Lewisa Powella Nixonom na Najvyšší súd. Powell v roku 1971 napísal neslávne známe Powellovo memorandum pre Americkú obchodnú komoru, v ktorom dôrazne naznačuje, že vedúci predstavitelia spoločností (to znamená bohatí), sa musia politicky angažovať a v podstate prevziať všetko - od akademickej obce, cez náš súdny systém, až po náš politický systém.
V roku 1976, v prípade Buckley, Powell začal konečnú deštrukciu americkej demokracie vyhlásením, že keď bohatí ľudia alebo korporácie vlastnia politikov, všetky tie peniaze ktoré dostali politici neboli úplatky, ale namiesto toho boli ústavou chránené (Prvý dodatok Ústavy) - ako „sloboda prejavu“. Súd to v roku 2010 radikálne rozšíril v prípade „Jednotní občania“.
Výsledkom je skutočnosť, že v našej demokracii je skutočne veľmi málo demokracie. Naše hlasy spracúvajú tajne súkromné, nikomu sa nezodpovedajúce firmy, pracujúce pre zisk. Naše zákony sú väčšinou písané podnikovými právnikmi/lobistami alebo zástupcami miliardárov. A naše médiá vlastní rovnaká trieda investorov/akcionárov, takže je ťažké očakávať, že o situácii budú hovoriť kriticky.
Oswald Spengler vo svojej knihe „Úpadok Západu (The Decline of the West)“, prvýkrát vydanej v nemčine v roku 1918 a potom v angličtine v roku 1926 naznačil, že to, čo nazývame západná civilizácia, vtedy začínala vstupovať do „klasickej“ fázy. V ktorej sa všetky podporné štruktúry kultúry zmenia na nástroje vykorisťovania rastúcej triedy sedliakov a na zväčšovanie bohatstva novej a silnejúcej aristokracie (môj komentár: ktorá je vlastne tá najbohatšia časť buržoázie).
Kultúra sa stane paródiou samej seba, očakávania priemerných ľudí budú klesať, zatiaľ čo ich potreby budú rásť, a tak vznikne nový sedliak. Toto spôsobí stabilizáciu kultúry v „klasickej forme“, ktorá - kým Spengler tento termín nepoužíva - sa veľmi podobá feudalizmu. Stredovekému systému, v ktorom pán vlastnil pôdu a všetci ostatní boli vazalmi (nájomník, ktorý bol verný majiteľovi pôdy).
Alebo jeho modernejšia inkarnácia: fašizmus.
Spengler, ktorý sa považoval za aristokrata, to nevidel ako zlú vec. V roku 1926 prorokoval, že po skončení boomu 20. rokov príde veľký ekonomický krach. Hoci tento krach mal potenciál vyvolať chaos, jeho najpravdepodobnejším výsledkom asi bude návrat ku klasickej, stabilnej forme sociálnej organizácie, čo Spengler nazýva „vysoká kultúra“ a ja nazývam neofeudalizmus alebo fašizmus.
Napísal:
Vo všetkých vysokých kultúrach teda existuje roľníctvo, ktoré je plemenným základom v širšom zmysle (môj komentár: niečo ako bežný dobytok) a spoločnosť, ktorá je „vyšším plemenom“ (môj komentár: povedzme ako holšteinské kravy a býci so svojimi rodokmeňmi). Je to súbor tried alebo stavov (táto nová aristokracia) a nepochybne umelý a prechodný. Ale história týchto tried a majetkov je svetovou históriou s najvyšším potenciálom (môj komentár: aristokracia produkuje vysokú kultúru a svetovú históriu).
Kultúrni pozorovatelia 20. a 21. storočia, od miliardára Georgea Sorosa vo svojej knihe „Kríza globálneho kapitalizmu“ až po profesorku Noreenu Hertzovú v knihe „Tiché prevzatie: Globálny kapitalizmus a smrť demokracie“, poukázali na hlboké trhliny v základnej štruktúre západnej civilizácie - čiastočne vychádzajúce zo súčasného právneho postavenia korporácií v porovnaní s ľuďmi.
Najnovšie Jane Mayer vo svojej knihe „Tmavé peniaze (Dark Money)“ podrobne opísala, ako Koch Network a niekoľko ďalších politicky orientovaných miliardárov v podstate ovládli celú Republikánsku stranu. Rovnako, ako Nancy MacLean s jej novou knihou „Demokracia v reťaziach (Democracy in Chains)“. Rozsah problémov v rámci našich politických a ekonomických štruktúr je odhalený s prekvapujúcou, a niekedy až desivou jasnosťou.
V dôsledku toho vedci z Princetonskej Univerzity Martin Gilens a Benjamin Page zistili, že pravdepodobnosť, že sa politické túžby priemerných Američanov premietnu do politiky, sú približne rovnaké ako náhodný hluk. Zatiaľ čo to, čo nazývajú „ekonomické elity“, často dostanú všetko, čo chcú od politickej triedy.
Napísali, že stále máme „črty“ demokracie - ako sú voľby. Ale svoj príspevok ukončili touto varovnou poznámkou: „Veríme, že ak tvorbe politiky dominujú mocné obchodné organizácie a malý počet bohatých Američanov, potom tvrdenia Američanov, že sú demokratickou spoločnosťou, sú vážne ohrozené.“
Zdá sa, že Amerika dospela do bodu, ktorý Spengler videl v Európe na začiatku 20. storočia, a skutočne existujú určité paralely - najmä s koncom dvadsiatych a začiatkom tridsiatych rokov 20. storočia. Taliansko, Nemecko a Španielsko stratili demokraciu a prešli na fašizmus, zatiaľ čo mnohí zo Spenglerovych akolytov jasali.
A skutočne, na začiatku tridsiatych rokov to bola jedna z najväčších výziev pre amerického prezidenta Franklin Delano Roosevelta – nasmerovanie Ameriky cez „stredný kurz " medzi komunizmom (ktorý bol vtedy čoraz populárnejší) a fašizmom (tiež čoraz populárnejší). Podarilo sa mu to malými (v porovnaní s Európou) pôžičkami z demokratického socializmu, zaviedol programy ako sociálne zabezpečenie, minimálnu mzdu a zaviedol právo na odborovú organizáciu (okrem iného).
Mark Twain je často citovaný pre svoj výrok, že história sa neopakuje, ale rýmuje. Mnohí sa pozerajú na totálnu vojnu, ktorú práve teraz vedie proti americkej vláde tvrdá pravica - od Trumpa a jeho priateľov, až po siete miliardárov, financujúcich pravicovú propagandu a lobovanie a myslia si, že „tu sa to nemôže stať“.
Mýlia sa. Tu sa to môže stať.
Teraz máme políciu, zasahujúcu do volieb, privatizované firemné volebné systémy a masívnu kampaň na potlačenie voličov, ktorá má zabrániť starším, mladým a nebielym Američanom voliť.
Medzitým - ako uviedol Lee Fong - republikánski politici a miliardári ktorí ich vlastnia, teraz upúšťajú od akéhokoľvek predstierania, že sa starajú o osud a budúcnosť fiškálneho zdravia našej krajiny, pokiaľ sa im teraz znížia dane.
Stručne povedané - to, čo zostalo z našich demokratických inštitúcií, je v obkľúčení.
Pridajte k tomu z veľkej časti miliardármi financovanú/vlastnenú pravicovú mediálnu mašinériu, ktorá je ochotná pravidelne a otvorene klamať amerických voličov (denne zdokumentované „Media Matters“ a „Newshounds“), a máte dokonalú prípravu na neofeudalistické/fašistické prevzatie našej vlády.
Alebo, ako to správne nazval prezident Carter, oligarchia.
