Tento týždeň som prepínal kanále na televízii a náhodou som narazil na kanál, ktorý ukazoval film „Veľká Ilúzia“. Čiernobiely film od Jeana Renoira z roku 1937 o prvej svetovej vojne. Film som už dávno predtým na univerzite študoval, ale zabudol som naň a teraz som ho znovu objavil.
Tento film je považovaný za jeden z najlepších filmov, aké boli kedy natočené. Je to jednoduchý príbeh z 1. svetovej vojny, ktorý nádherne ilustruje veľké témy a myšlienky o svete a o tej dobe, o zmenách, ktoré sa diali, o dopadoch na spoločnosť a na samotnú vojnu. Film nie je o vojne ako takej, ale používa vojnu ako pozadie, aby ilustroval zmenu sveta, pomalú smrť aristokracie a jej morálneho kódu, novým moderným svetom, ktorý nemá skutočný morálny kód. Etické základy nového sveta spočívajú na náhodných vzťahoch medzi protagonistami, ale nič viac. Film je pochmúrny a prirodzene pobáda diváka na zamyslenie. A tak som sa nad ním zamyslel a stále tak robím v tomto článku.
To, o čom som uvažoval, je ruská imperiálna vojna na Ukrajine a ako sa dá porovnať s prvou svetovou vojnou. Pre tých, ktorí sú mladší a nevedia, prvá svetová vojna bola vojnou „na ukončenie všetkých vojen“. Bolo to preto, že bola taká strašná v čírej hrôze a v počte obetí - v porovnaní s predchádzajúcimi vojnami, že tí, ktorí prežili, a spoločnosti ako také prisahali, že už nikdy nebudú viesť ďalšiu vojnu. Napríklad v tejto vojne boli tanky prvýkrát použité Britmi. Nervový plyn s ničivými účinkami bol vo vojne po prvýkrát použitý všetkými hlavnými stranami. Letectvo bolo prvýkrát použité vo veľkom meradle.
O tomto však film nie je. Film je o opaku, o galantnosti, o tichej cti vyšších radov dôstojníkov na oboch stranách, ktorí bojujú vo vojne ako gentlemani a aristokrati, nie ako ľudské zvery. Pretože aj vo vojne by sa ľudská bytosť mala stále správať ako ľudská bytosť, aj keď za krutých okolností, kde sa jej účastníci môžu dopúšťať ohavných vecí, ale svet ako celok alebo účastníci vojny by to nikdy nemali mlčky akceptovať.
Po 100 rokoch vidíme veci radikálne inak. Prvá svetová vojna bola nie najkrutejšia, ale skôr naopak, poslednou miernou a džentlmenskou vojnou, pretože aspoň v niektorých ohľadoch to bola ešte relatívne zdržanlivá vojna. Velitelia, generáli a dôstojníci sa nesprávali ako šialení psychopati a masoví vrahovia, ako je to dnes v prípade ruskej armády na Ukrajine. Prvá svetová vojna bola posledná, kde sa civilné obyvateľstvo nepokladalo za nepriateľa. Pre Rusov sú dnes aj psy a kravy na Ukrajine osobní nepriatelia Ruska a preto ich likvidujú, kde môžu.
Rusi už v skutočnosti nebojujú vo vojne, pretože vojna je prehratá, tento základný fakt sa nedá nijako obísť. Rusko prehralo vojnu, teraz je to už len o vražednom hneve, spôsobovaní smrti a utrpenia akýmkoľvek spôsobom komukoľvek, koho Rusi dosiahnu. Dnes má ruská armáda len dva ciele - zachrániť Putina ako cára a mini führera a pomstiť sa za porážku Ukrajincom. Ani jeden ani druhý nie sú vojenské ciele, a preto toto už ani nie je z ruskej strany vojna v pravom zmysle slova, len nepríčetné vraždenie a terorizovanie obyvateľstva a všetkého živého.
Predpokladám, že toto je výsledok „(ne)slávnej ruskej kultúry“ po tisíc rokoch v 21. storočí, od Boľšoju po odrezávanie hláv vojenských väzňov. A to je Rusko, krajina ktorá je bez mihnutia oka schopná prejsť od najvyššej kultúry do najprimitívnejšej zverskej krvilačnosti a nikto sa nad tým ani nepozastaví, normálna vec v Rusku.
Rusko dnes len terorizuje civilné obyvateľstvo, raketami útočí na školy, obytné budovy, nemocnice, ihriská, ale najmä na ukrajinskú infraštruktúru, elektrárne a vodné stanice, nielen v rozpore so Ženevskou konvenciou, ale aj so základnou ľudskosťou. Putin asi nepočul o Ženevskej konvencii, ktorá existuje už takmer 100 rokov, a presne popisuje, ako sa armády vo vojne majú správať. Putin - ako väčšina takzvaných ruských historikov - je vyberavý vo svojej histórii, oni všetci poznajú len tú históriu, ktorá im vyhovuje. Od roku 1941, keď bolo Rusko napadnuté Nemeckom, je ruská myseľ kondicionovaná len na to, že Rusi môžu byť vždy len obete.
Ale Rusi dnes nie sú obete, oni sú jednoducho teroristi. Rusi kompletne prebrali bojový manuál teroristických skupín z celého sveta. Ak nemôžeš poraziť nepriateľa, spôsob aspoň čo najviac bolesti a utrpenia. Ako sa Rusko líši od ISIS alebo Al Qaidy? Väčšina ruských akcií je teraz vo vojne len čistý terorizmus, nič iné, neprinášajú žiadnu vojenskú výhodu, naopak. Rusko plytvá svojimi raketami na útočenie na civilné obyvateľstvo, keď má tých rakiet nedostatok. A tu presne vidíme dnešnú ruskú vojenskú logiku - zlo a škoda sú dôležitejšie, ako akákoľvek vojenská výhoda.
Dnes na Ukrajine Rusku už vôbec nejde o víťazstvo, každý už tomu rozumie. Dokonca aj tí krvilační upíri v ruskej štátnej televízii (Solovyev a spol.), ktorí vyzerajú, ako keby mali doslova orgazmické potešenie z toho, že vidia v televízii mŕtve a umučené telá Ukrajincov. O hrdinstvách ruskej armády už nehovoria, pretože žiadne neexistujú, namiesto toho je to teraz len hecovanie na viac krvi, viac zabíjania, viac mučenia.
Prial by som si, aby masový vrah Putin jedného dňa surfoval po kanáloch vo svojom bunkri a náhodou narazil na film „Veľká Ilúzia“. Vedel by vôbec pochopiť, o čom ten film je? Pochybujem, film predpokladá aspoň kúsok ľudskosti, istú základnú empatiu u svojho diváka, inak je film bezvýznamný.
Celý pátos filmu by bol pre krvilačného Putina nepochopiteľný. Myšlienka, že aj keď bojuješ vo vojne, nemalo by to z teba urobiť zviera, je teraz pre ruskú spoločnosť vo všeobecnosti úplne cudzia. Je to hlboko chorá krajina, ktorá sa nestará o svoju staršiu populáciu alebo svojich chorých ľudí (o tom napíšem inde), čo je dobre zdokumentované všade na internete. To, čo teraz udržiava pri živote tento upírsky národ, sú rieky krvi ich susedov a bratrancov, ktorých zabíjajú, mrzačia a mučia. Ale na rozdiel od skutočných upírov Rusi neprežijú len z krvi.
Krv nepriateľa eventuálne vyschne a to zabije ruský národ.
