Kapitalizmus zlyhal, len to nikto nechce priznať. Pravda je, že málokto tomu rozumie. Ekonómovia nad tým odmietajú čo len uvažovať. Sčasti preto, lebo nemajú žiadnu alternatívu. Ako aj môžu mať? Moderná ekonómia je pseudoveda, všetci ekonómovia vyštudujú len s tým, že prijmú dve základné dogmy dnešnej neoliberálnej politickej ekonómie. Bez toho študentov profesori proste nenechajú dokončiť školu. To viem, lebo jedna ekonómka, ktorá študovala na „London School of Economics“ o tom pred rokom alebo dvoma napísala článok v Guardian (nemôžem teraz nájsť link). Keď spochybnila základnú dogmu vždy rastúcej ekonómie, tak jej profesor jednoducho povedal, že nemôže pracovať ako ekonómka, a že by si mala nájsť nejakú inú profesiu. On to myslel dobre, chcel jej pomôcť.
Dogma číslo jedna je, že ekonomika sa meria ako hodnota materiálnej produkcie za jednotku času, rok, štvrťrok, mesiac, a ekonomika musí vždy rásť, produkovať viac a viac vecí - rastúca ekonomika je zdravá ekonomika. Ekonomika ktorá nerastie, je chorá, abnormálna. Každý normálny človek vie pochopiť, že ekonomika nemôže rásť donekonečna, pretože suroviny, ktoré potrebuje na svoj rast, už “nerastú”. Je ich, koľko ich je a jedného dňa sa vyčerpajú. To je jednoduchá logika.
Ekonómia tuto základnú logiku odmieta a preto jej hlavná myšlienka, že ekonomický rast je nevyhnutný, je jednoducho len dogma. V princípe podobná napríklad dogme v kresťanskej cirkvi, že Ježiš bol syn Boha. Rozdiel medzi Cirkvou a ekonómiou je, že kresťanstvo je „viera“, kde „veriť“ človek môže hocičomu - kdežto ekonómia má byť veda, založená na faktoch a logike.
Druhá ekonomická dogma, ktorá podporuje prvú dogmu je, že za 20 tisíc rokov ľudskej civilizácie jediný ekonomický systém, ktorý dokáže sústavne zvyšovať produkciu - a teda garantovať rastúcu ekonómiu - je kapitalizmus. A to je tiež jediný systém, schopný vytvárať „bohatstvo“ a zlepšovať život každého človeka na tejto planéte.
V histórii ľudstva existovalo len niekoľko ekonomických systémov a tie boli vždy závislé na politickom systéme. Kapitalizmus je vlastne prvý ekonomický systém, ktorý je viac-menej nezávislý na politickej situácii. Kapitalizmus existuje v demokratických krajinách ako Kanada, Francia, Nemecko, Japonsko, Brazília atď. Tiež existuje v komunistickej Číne, v neofašistických krajinách ako Maďarsko a Rusko, v mnohých diktatúrach, quasi diktatúrach atď. atď. Logická otázka vyvstáva, prečo by sme si mysleli, že prvá skutočná ekonomika ktorá je nezávislá od politiky, bude najlepšia, aká môže existovať. To je ako keby sme si povedali, že prvé lietadlo postavené bratmi Wrightovcami, ktoré sa vznieslo do vzduchu, bolo najlepšie lietadlo, aké sa dalo vymyslieť a už nebolo treba pracovať na ďalšom vývoji. Opak je v skutočnosti pravdou - to prvé lietadlo bolo najhoršie a dnešné moderné lietadlá s ním nemajú skoro nič spoločné. Okrem toho, že využívajú tie isté fyzikálne zákony pre let. Ak si ekonomická veda povie, že ekonómia, ktorú dnes máme, je najlepšia aká môže byť, prestane hľadať lepšie alternatívy. A z logickej strany ekonómia potom jednoducho nie je veda. Lebo veda je definične vždy otvorená novým možnostiam a objavom a netvrdí, že to, čo máme dnes, je to najlepšie čo môžeme mať.
Kapitalizmus, samozrejme, nezlyhal preto, že ekonómovia nevedia prísť na lepšiu alternatívu. Kapitalizmus zlyhal sám od seba. Ale skôr, ako sa dostanem ku tomu, ako kapitalizmus zlyhal, začnem tým, ako kapitalizmus nezlyhal.
Kapitalizmus nezlyhal - ako to predpovedal Marx. Protirečenia kapitalizmus neviedli, a dnes už môžeme definitívne povedať, ani nikdy nebudú viest k robotníckej revolúcii. Marxova predpoveď, že kapitalizmus proste skolabuje, objektívne, externe, že to každý bude schopný vidieť, je nelogická.
A je nelogická v samom kontexte Marxovej materialistickej dialektickej filozofie. Dialektika, ktorej základy Marx prebral od Hegela a postavil ju na nich hovorí, že vo svete vždy pracuje sila (thesis), proti ktorej pracuje protisila (antithesis). A keď sa tieto dve sily stretnú proti sebe - čo je nevyhnutné - vznikne niečo nové, čo je „synthesis“. Ak si povieme, že v kapitalistickom systéme „sila“ sú kapitalisti, „proti-sila“ sú robotníci, výsledkom tohoto konfliktu nemôže byť víťazstvo robotníckej triedy. Naopak, to musí byť nejaký nový element. Tento nový element je syntéza kapitalistu a robotníka. Toto presne existuje, to sú verejné firmy. Verejné firmy sú najväčšie firmy na svete a sú verejné, pretože ich podiely sa predávajú na burzách, kde ich hocikto môže kúpiť. Verejná firma je amalgám kapitalistu a robotníka, robotník pracuje pre firmu a zároveň môže byť aj spoluvlastníkom firmy. Dnes nie je dominantný kapitalistický prvok kapitalista, ale globálna firma ako Apple, Microsoft, Deutsche Bank, Volkswagen, Samsung, Sony a desaťtisíce ďalších.
A robotník už nie je robotník, utláčaný, vykorisťovaný, ako v 19. storočí. Robotníci dnes majú často lepšiu životnú úroveň ako mali kapitalisti v 19. storočí. Krajiny ako Francúzsko a Nemecko sú robotníckym rajom. V Nemecku majú svoju reprezentáciu robotnici vo firemnej rade v každej väčšej firme, vrátane privátnych firiem. Takže dnes už väčšinou neexistujú dve hlavné triedy v Marxovom poňatí, kapitalisti a robotníci, ktorí by mali bojovať na život a na smrť. Ale to neznamená, že kapitalizmus nemôže zlyhať.
On už zlyhal, my ako spoločnosť to len odmietame priznať. Kapitalizmus zlyhal tým, že zničil planétu ako životné prostredie, vhodné pre prežitie a prosperitu ľudskej civilizácie. Len fašistickí vygumovanci od Ruska po Ameriku tento fakt dnes popierajú. Matka zem je v plameňoch alebo pod vodou, alebo ničená hurikánmi, tornádami, cyklónmi atď. A celý proces sa ešte len rozbieha.
Dám niekoľko realistických odhadov o situácii, založených na tom, čo som čítal za posledné roky.
Rusko a Sibír - keď sa permafrost roztopí či už do 10, 20, alebo 30 rokov, sibírska zem uvoľní toľko metánu, že Sibír pravdepodobne celý zhorí do tla a stane sa neobývateľný.
Severná Amerika – západné pobrežie (Kalifornia, Oregon, Britská Columbia, Alberta), bude do 20 - 30 rokov počas väčšiny roka v plameňoch, ktoré budú také intenzívne, že sa nebudú dať hasiť. Najlepšie bude len čakať, kým dohoria. A nakoniec - nebude ani čím hasiť, pretože Kalifornia, Nevada, New Mexiko majú katastrofálny nedostatok vody už dnes. Veľké časti týchto území sa stanú neobývateľné. Miami a veľké časti Floridy, Texasu a Louisiany budú zaplavené morom. New York City - to znamená Manhattan, bude zaplavený tak isto, ako veľká časť New Jersey.
Južná Amerika - Amazon je na hranici kolapsu ako prales. Amazon je zďaleka najdôležitejší zdroj kyslíka a pravdepodobne najkritickejší ekosystém na Zemi. Amazon sa do pár rokov zmení na savanu a väčšina stromov vymrie. Zem nielenže príde o zdroj kyslíka, ale zmena pralesa na savanu bude mať taký drastický vplyv na zvyšok zemegule, že si to veda dnes nevie ani predstaviť. Akékoľvek budú následky, určite nebudú dobré pre ľudskú civilizáciu. Toto je dnes zďaleka najkritickejší problém pre zemeguľu.
Ázia – katastrofálne horúčavy spôsobia do 20 rokov, že veľké časti husto obývaných území sa stanú neobývateľné aspoň počas leta. Toto bude najväčší problém, akému budú India a Čína čeliť v budúcich rokoch a dekádach. Už som to spomínal v článku o Číne. India dnes prežíva najväčšie horúčavy, aké kedy zaznamenala (bežne do 50 stupňov Celzia a viac), ale to tiež je len začiatok, bude to omnoho horšie.
Austrália - horúčavy, požiare, povodne, počas celého roka sa rok po roku zintenzívnia. Niektoré veľké alebo väčšie mesta sa pravdepodobne stanú neobývateľné.
Afrika – nevidel som špecifické predpovede o Afrike, ale môžeme si domyslieť, že vyššie teploty na najteplejšom kontinente na svete pravdepodobne spôsobia, že mnohé časti Afriky sa stanú neobývateľné. Sahara sa pravdepodobne podstatne zväčší na juh a na sever. Horúčavy môžu tiež priniesť zánik dažďových pralesov v centrálnej Afrike.
Európa – požiare na juhu - v Grécku, Taliansku, Španielsku, spôsobené obrovskými horúčkami medzi 40 a 50 stupňami. Veľká časť Holandska bude zaplavená morom, pretože Holandsko nemá ani peniaze, ani technológiu, a najmä čas na to, aby tomu mohlo zabrániť. Zvyšok Európy bude trpieť drastickými zmenami počasia a eventuálne podnebia, horúčavy sa budú striedať s povodňami.
Kto alebo čo je zodpovedné za túto globálnu deštrukciu? To nespôsobil bývalý Sovietsky zväz a jeho satelity vrátane bývalého Československa so svojou neschopnou plánovanou socialistickou ekonómiou, to nespôsobili africké a ázijské štáty takzvaného tretieho sveta, to nespôsobila Čína do roku 1978, keď to bola len jednoduchá agrárna krajina.
To spôsobili západné kapitalistické ekonomiky: USA, Kanada, Austrália, Európska Únia, dnešná Čína a Rusko a všetky ostatne krajiny, ktoré nechajú kapitalizmu robiť si, čo sa mu chce, čo je jednoducho povedané „drancovať prírodu až do úplného kolapsu za finančný zisk“. Všetko sa udialo po druhej svetovej vojne. Ale obzvlášť po roku 1991, keď sa rozpadol Sovietsky zväz a celá východná Európa prešla na kapitalizmus. Samozrejme, to neboli chudobné krajiny východnej Európy, ktoré to spôsobili, bol to následok toho, že kapitalizmus sa po roku 1991 odtrhol z reťaze, lebo všetci politici začali tvrdiť, že kapitalizmus je zázračný ekonomický systém. A čím viac ho máme, tým lepšie, a teda na čo mať nejaké zábrany alebo regulácie alebo predpisy? Dnes aspoň niektorí pochopili, že regulácia kapitalizmu je nevyhnutná. Ibaže dnes je už asi neskoro, kapitalizmus už narobil škody, ktoré sa nedajú opraviť.
To, čo kapitalizmus spôsobil, tiež nie je náhoda. Kapitalizmus neurobil chybu, z ktorej sa môže poučiť. Kapitalizmus takto pracuje, to je charakter kapitalizmu.
Kapitalizmus pracuje a myslí krátkodobo - na štvrť roka, pol roka, najviac na rok dopredu a nestará sa o to, čo bude za 10 alebo za 20 rokov. Dnešný päťdolárový zisk je vždy dôležitejší ako miliardová strata pri záplave za 10 rokov. A okrem toho, zisk je privátny, kapitalistov, kdežto záplava a straty sú spoločenské, kapitalistickú firmu nemusia nič stáť.
Kapitalistické firmy vždy používajú neudržateľné („unsustainable“) metódy. To sú metódy ktoré pracujú, pokiaľ existuje špecifická surovina, ktorú kapitalistické firmy spracúvajú. Keď sa surovina vyčerpá, biznis sa skončí, kapitalisti si zoberú svoje peniaze a prejdú na ďalšiu surovinu ktorú začnú „vykorisťovať“.
Problém s kapitalizmom nie je v tom, že vykorisťuje robotníkov - ako tvrdil Marx. Robotníci sa môžu zorganizovať a brániť. Kapitalizmus vykorisťuje najmä Matku Zem, ktorá sa brániť nemôže, ktorú môžeme brániť len my. A v tom sme doteraz ako ľudstvo kompletne zlyhali.
Uvediem pár prípadov aby som ilustroval kapitalistický „modus operandi“.
Ideálny príklad je rybolovný priemysel vrátane lovu veľrýb. Toto býval v minulosti obrovský priemysel, až dokým kapitalistické veľrybárske firmy takmer vykynožili všetky veľryby na celej zemeguli. Aby sa tomu zabránilo, v roku 1986 IWC (International Whaling Comission) zakázala komerčné lovenie veľrýb. Keby to bolo na kapitalistických firmách, tie by pokračovali, dokým by neulovili poslednú veľrybu - zhruba v roku 1990.
Veľryby sú len začiatok, celý rybolovný priemysel na svete robí to isté, čo robil veľrybársky priemysel. Chytajú toľko rýb, že to je do budúcna neudržateľné. Časopis „Science“ publikoval v roku 2006 štúdiu, ktorá sa dodnes považuje za smerodajnú a ktorá predpovedala, že do roku 2048 budú všetky ryby v oceánoch vychytané.
500 miliónov ľudí na svete žije len z rýb, najmä v najchudobnejších krajinách. Sedliacky rozum by povedal, že svetový rybný priemysel by sa mal dať dokopy a dohodnúť sa, ako pokračovať ďalej. Aby nevychytali všetky ryby, ale len toľko, aby sa boli stavy rýb schopné obnoviť do budúcna. Nieže firmy v rybnom priemysle toto nerobia. Ony robia opak - bijú a vadia sa, kto má mať povolené chytať viac. Vyzerá to tak, že čím skôr z ich pohľadu vychytajú všetky ryby, tým lepšie.
Vo svetovom poľnohospodárstve produkuje malá skupina firiem väčšinu surovín - od múky po mäso. Väčšina ich produkcie je neudržateľná - ako vravia vedci. Používajú príliš veľa hnojív, ktoré eventuálne zničia pôdu a produkcia skolabuje. Obrovské zvieracie farmy tak devastujú okolitú prírodu, že desiatky kilometrov v okolí sa už nedá žiť.
Ďalší príklad kapitalistickej sprostosti je stavebníctvo. V Miami a Miami Beach sa stavia, ako keby svet mal končiť zajtra. Ale vlastne svet v Miami a Miami Beach ide končiť, nie síce zajtra, ale zhruba za 20, 30 rokov, keď to more na veľmi dlhý čas zaplaví - ak nie na večnosť. Keď sa spýtal reportér z Miami Herlad najväčšieho staviteľa v Miami prečo vôbec stavajú, keď to bude za pár desiatok rokov všetko zatopené, jeho odpoveď bola, že pokiaľ ma zákazníkov, tak stavia. A že on sa nestará, čo bude za 20 rokov, keď on tu už nebude (myslel tým, že bude v hrobe, nie že sa presťahuje do Kansasu).
Potom tu máme priemysel. Pozrime sa rovno na ten najdôležitejší priemysel, ktorý spôsobil viac-menej väčšinu planetárnej deštrukcie. Priemysel fosílnych palív. Ekonómovia nám 20 rokov tvrdili, že kapitalizmus poľahky vyrieši závislosť na fosílnych palivách, keď ceny obnoviteľnej energie pôjdu dole a budú menšie ako ceny fosílnej energie. Pretože v trhovom mechanizme ceny vyriešia všetko. Dnes sú vo väčšine vyspelých krajín ceny slnečnej a veternej energie nižšie, ako ceny fosílnej energie. To je všeobecne známy fakt. Napriek tomu najväčší producenti fosílnej energie od USA, po Kanadu, Rusko, Veľkú Britániu, Saudskú Arábiu pracujú aktívne na nových obrovských fosílnych projektoch, plánovaných na desiatky rokov dopredu - ako hovorí v detailnom článku Guardian. Prečo tie peniaze firmy neinvestujú do slnečnej a veternej energie, ktorá je lacnejšia? Lebo čím lacnejšia energia, tým menšie zisky. Svetové energetické firmy vidia svoje obrovské zisky pri takých cenách ropy, aké sú dnes a zisk a chamtivosť v kapitalizme vždy zvíťazí - i keď nás to ide všetkých pozabíjať.
To najlepšie alebo najhoršie som si nechal nakoniec.
Ale najprv úvod. Bankovníctvo v kapitalizme kontroluje ekonomiky, pretože všetko v kapitalizme beží cez peniaze a bankovníctvo kompletne kontroluje peniaze a ich distribúciu. Tento fakt ponúka jednoduché riešenie na mnohé sprostosti kapitalizmu. Stačí napríklad, aby banky prestali požičiavať peniaze na fosílne projekty a tie sa okamžite zastavia - pretože bez peňazí nemôžu pokračovať. Preto múdri a oddaní ľudia na tejto planéte už desiatky rokov hľadajú spôsob, ako prinútiť banky, aby prestali investovať do fosílnych palív. Po mnohých rokoch sa im podarilo dosiahnuť, že niektoré svetové banky vytvorili špeciálne oddelenia, ktorých poslaním je dávať pozor na to, aby banka neinvestovala do samovražedných projektov, ako sú projekty na fosílnu energiu.
Jedna z týchto bánk je „HSBC“, veľká svetová banka so sídlom v Anglicku a s pobočkami po celom svete. Banka má oddelenie, ktoré zodpovedá za „zodpovedné investovanie“. Jeho šéfom je pán Stuart Kirk, ktorý bol nedávno na konferencii organizovanej novinami Financial Times, nazvanej „Morálne Peniaze“ (títo ľudia majú zmysel pre čierny humor).
Pán Kirk mal hlavný prejav, a to, čo povedal, bol presný opak toho, čo „morálne peniaze“ ako koncept má asi znamenať - ak to vôbec má niečo znamenať. Podľa pána Kirka tých pár normálnych ľudí, ktorí sa starajú o to, či nás svetoví bankári so svojimi investíciami idú všetkých pozabíjať, sú „otravní blázni“. A že on sa nestará o to, či Miami bude 6 metrov pod vodou za 100 rokov (v skutočnosti 20 až 30 rokov) a že Amsterdam je veľmi prijemný, aj keď je 6 metrov pod vodou (v skutočnosti len 2 metre).
Tu máme v kocke ako bankovníctvo „vidí“ a „rozumie“ finančnému a existenčnému risku pre túto planétu spôsobenému ich kapitalistickými klientmi.
A náš osud je v rukách všetkých týchto firiem a charkterov ako pán Stuart Kirk. Koľko viery ešte máte v to, že vaše deti alebo vnúčatá na tejto planéte prežijú...?
