Ako jedna z mnohych som vyuzila moznost po vstupe nasej krajiny do Europskej unie a zacala som studovat v zahranici. Kedze som uz mala jednu vysoku skolu skoncenu, volbou druhej som stravila viac casu. A magisterskym titolom z anglictiny a ako cerstva absolventka som vela vody v pracovnej sfere "nenamutila", a tak som sa rozhodla studovat Ekonomiku a riadenie turistickych sluzieb. Vraj je to perspektivna sfera. Dufam. Lenze ja som s matematikou a vzorcami nebola nikdy kamaratka takze som mala trosku strach. A aby to bolo "zabavnejsie" rozhodla som sa studovat v Taliansku, presnejsie vo Florencii. To som este nevedela do coho idem. Potrebovala som si vybarit vsetky nalezitosti dopredu a kedze na internete je informacii poskromne rozhodla som sa zakotvit v Taliansku ako au-pair, nieco si zarobit, hlavne sa zdokonalit v jazyku a samozrejme preskumat vysoke skoly a odbory ktore tam ponukali.
Az vtedy som vlastne pochopila odkial prislo porovnanie- Si ako talian. Kedze v januari 2004 Slovensko este nebolo clenom EU, musela som si vybavit povolenie na pobyt. Podarilo sa mi uz ani neviem na 4-5 krat. Bola som na 3 roznych policajnych staniciach pretoze vlastne nik presne nevedel co potrebujem k povolenie, ale dokumenty co som si pripravila cerpajuc informacie z web stranok nestacili nikomu. Hrozili mi aj vyhostenim, lebo talianski policajti nevedeli pochopit ako to ze v pase my chyba peciatka z talianskej colnice. Darmo som im vysvetlovala ze mam rakusku, a ze medzi Talianskom a Rakuskom colnici nie su. Nic nepomahalo. Zlom nastal ked som natrafila na "informovaneho" uradnika ktory mi vysvetlil ze Slovaci potrebuju na vstup do krajiny talianske viza. Ostal neoblomny aj ked som mu vysvetlila ze Slovensko nie je krajina byvaleho ZSSR. Nakoniec nastastie nasiel v mojom pase zbierku viz - i ked americkych - ale evidentne mu to stacilo a povolenie som nakoniec dostala. Toto bola moja prva skusenost s talianskymi uradmi a este to bola ta prijemnejsie. O tom ako postupovat pri zapise na vysoku skolu napisem nabuduce, pretoze to je kapitola sama o sebe.
Ibaze Taliansko to nie su len uradnici. Je to velmi mila krajina ale musite sa bezpodmienecne zbavit niektorych "slovenskych " zlozvykov. Tak napriklad nik tu neuteka na autobus, pretoze ten chodi kazdych 5 minut. Nastupovat donho mozete sice iba prednymi alebo zadnymi dverami, pretoze stredne su urcene na vystup. I ked najprv sa to javi ako celkom dobry napad prax je ina. Ak nastupite napriklad prednymi dverami a na dalsej zastavke chcete vystupit musite prejst strkajuc a tlaciac sa cez pol autobusu k strednym dveram. Niekedy to da fakt zabrat. Dalsi zlozvyk ktoreho sa musite vzdat je stres. Tu ma kazdy na vsetko cas, nik sa neponahla, v dopravnej zapche sice vodici po sebe trubia ako sialeni ale v skutocnosti to je len take divadlo. Ak pridete do uradu a pred vami je zastup ludi ktory odhadnete tak na 1-2hod. No a co. Vezmite si noviny, knihu, kavu, ucebnice, ved stale je co robit. Na uradnikov sa nik nehneva pretoze vela talianov samo pracuje na uradoch a vedia ze zakladom zdraveho zivota nie je len olivovy olej ale aj klud a rozvaha. Takze ak uradnik za 20min. vybavi len jedneho klienta to nie preto, ze by bol lenivy, ale pretoze nechce skoncit v patdesiatke s infarktom. Taliani su voci sebe aj voci cudzincom velmi mili. Ak sa opytate na ulici na cestu ale dokonca vodica v autobuse to kde mate vystupit ak chcete ist napriklad ku katedrale, velmi milo a detailne vam vysvetlia co a ako. Co natom ze autobus je plny ludi ktori sa ponahlaju do prace. Turista znamena peniaze a tie predsa hybu svetom.
Dufam ze sa vam moj prispevok pacil a kedze je to moje prve dielo prosim budte zhovievavi. nabuduce napisem zazitky zo skoly, nocneho zivota a dalsie "pikosky" ohladne taliansko-slovenskych rozdielov. PS: este by som sa chcela ospravedlnit ze mojmu clanku chyba interpunkcia, ale kedze v Taliansku sa slovenska klavesnica zhana tazko, dufam ze ma pochopite. :)
