Bolo už poriadne neskoro. Na digitálnych hodinách svietili červené číslice00:32 a my dvaja nie a nie zaspať. Ležali sme zababušení do perínv mojej veľkej posteli a hľadeli do strešného okna. Bolo jasno.Svietili hviezdy. Rátali sme ich. Koľko sa ich zmestí do okenného rámu. Kto ichspočítal prvý vyhrával. Bolo to zvláštne, no každým novým počítaním sa ichpočet menil.
„ Čím budeš, keď budeš veľká?“ spýtal sa Marek a ďalej nahlas počítalhviezdy.
Chvíľu som premýšľala. Ja už vlastne nemám veľmi na výber. Študujem navysokej škole, odbor, ktorý som si dobrovoľne vybrala, a ktorému sa budem pravdepodobnevenovať aj po jej skončení.
Pochytila ma závisť. Závidela som tej bezstarostnej hlavičke vedľa mňa,ktorej najväčším problémom je momentálne naša nezmyselná hra. Chcela som maťopäť osem rokov a hlavu plnú detských snov.
V škole sa nás vtedy pýtali, aké povolanie by sme chceli robiť. Ja somsmelo vyhlásila, že budem novinárka. Samozrejme, že som nemala ani najmenšiepotuchy, čo v skutočnosti táto práca obnáša. Rodičia sa smialia povedali, aby som si vybrala niečo normálnejšie, niečo, čo ma skutočneuživí. Zaťala som sa, a aby som ich presvedčila napísala som zoznam. Zoznamvecí, ktoré robí každý správny novinár. Nedávno som ho našla v starejškatuli. Asi desať bodov napísaných úhľadným druháckym písmom.
Novinára musímať každý rád, lebo ak nie, napíše o ňom niečo zlé a všetci samu budú smiať.
Novinár nevstávaráno do práce ako ocko, lebo on píše až vtedy keď sa zobudí, a tomôže byť až na obed.
Novinár nemusíchodiť večer spať po Večerníčku. Môže byť dlho hore a pozerať telku.
Novinár si nemusíupratovať veci, lebo stále niečo hľadá a ponáhľa sa.
Novinár veľacestuje. Ráno je napríklad v Amerike a večer v Číne.
Novinár má veľakamarátov, s ktorými chodí von a každý na ulici ho poznáa pozdraví.
Novinár veľačíta, všetky možné knihy, aj tie dospelácke, ktoré mi mamina zakázalavyberať z knižnice.
Novinár pijekávu. Aj ja budem, lebo teraz ešte nemôžem.
Novinár je veľmizábavný, lebo pozná veľa vtipov od svojich kamarátov a stále maveselú náladu a rozpráva svoje zážitky z ciest po svete.
Novinár je veľmidôležitý človek, lebo robí noviny, ktoré ľudia čítajú. Keby nie, ľudia bysa nedozvedeli nič nové a boli by hlúpi.
Bolo mi do smiechu. Mala som neskutočne skreslené predstavy. Dnes už viem,že toto povolanie nie je také zábavné ako sa zdá a správny a dobrýžurnalista by sa mal správať presne opačne ako udáva môj zoznam. Ľudia sa honesmú báť, ale dôverovať mu a bez strachu mu poskytnúť informácie, ktorépotrebuje, aby odhalil pravdu a zakopal lož. Novinár musí ráno vstaťa ísť do práce, mnohokrát oveľa skôr ako obyčajní ľudia, a zostávadlho do noci za svojim písacím stolom alebo striehne na zasadnutí vlády, keď užostatní pokojne sedia v obývačke, pozerajú televízor a oddychujú. Novinársi udržuje vo veciach poriadok, aby vedel, kedy má ktorý článok odovzdať, na akéstretnutie sa dostaviť. Hoci cestuje veľa, väčšinou z tej, či onej krajinyvidí len letiskovú halu, hotelovú izbu a interiér taxíka, ktorý ho vozíz jednej schôdzky na druhú. Novinár ma veľa známych, ale skutočnýchkamarátov má len veľmi málo. Nemá veľa času čítať knihy, ktoré si chcel vždyprečítať. Aj kávu pije len zo zvyku, možno mu ani nechutí, ale kdesi písali, žeho preberie, keď bude unavený. V konečnom dôsledku je novinár veľmidôležitý človek, pretože podáva ľuďom informácie, na základe ktorých si mnohíz nich utvárajú svoj vlastný názor. Formujú sa, rastú. Preto musí byťobjektívny, nesmie klamať a zavádzať. Má naozaj ťažké povolanie.
Váhala som, no potom som si niekde prečítala slová Roberta Frosta: „Stálsom pred dvoma cestami. Vybral som si tú, po ktorej kráčalo menej ľudí.A v tom spočíva rozdiel.“ Rozhodla som sa nepočúvnuť rodičova stať sa novinárkou. Včera som prepísala starý zoznam.
„Ja budem kozmonaut, budem tie hviezdy počítať z okna vesmírnej lode,a keď sa budeš dívať zakývam ti a ty ma uvidíš cez toto okno. A čímbudeš ty? “ spýtal sa znovu Marek.
„Ja budem asi novinárka.“
