Obyčajný múr stálv obyčajnom meste. Postavený z červených tehál. Rozdelený na dvepolovice hrubou čiarou a jednoduchými nápismi. Posvätné a svetské.Múr mal výbornú strategickú polohu. Oproti hlavnej ulici, pri chodníku, ktorýviedol do centra mesta. Ľudia chodiliokolo neustále. Všelijakí ľudia, ale každý sa zastavil presne v polovicia snažil sa zachytiť správny okamih a vybrať si správnu stranu múra.Bolo to už dosť dávno, pretože múr si pamätá, že väčšina ľudí, ktorá sik nemu prišla po správnu odpoveď odkráčala doľava.
Potom jednu zimu vystriedala jari druhú zimu vystriedala jar a po nej ďalšia a ďalšia. Boliobdobia, kedy ľudia stáli pred múrom so strachom. Niekedy so slzamiv očiach prosili o pomoc. Inokedy vykrikovali a chceli ho zbúrať.Dnes...
Obyčajný múr stojív obyčajnom meste. Postavený z červených tehál, ktoré poznačil čas. S množstvomnápisov od sprayerov, odkazov zaľúbených dvojíc, polepený propagačnýmiplagátmi. Má výbornú strategickú polohu. Oproti hlavnej ulici, pri chodníku,ktorý vedie do centra mesta. Ľudiachodia okolo neustále. Všelijakí ľudia. Niektorí majú sklonené hlavya veľmi sa ponáhľajú. Okolo múra len preletia. Niektorí kráčajú pomalšiea tíško si mrmlú, čo musia vybaviť a nakúpiť. Iní sa pri múrepristavia a prečítajú si odkazy a reklamné plagáty. Chlapecv baseballovej čapici sa opatrne poobzerá, z vrecka vytiahne spraya namaľuje na múr nový obrázok. Zakryl posledné písmenko z pôvodnéhonápisu. V tej spleti slov, sľubov, programov kín, hypermarketových akciína veľkonočné čokoládové vajíčka sa úplne stratil. Okamih, kedy ľudia stratilismer a múr stratil svoje dve strany.
Dnes som sa bola prejsť. Kráčalasom po hlavnej ulici, oproti chodníku, ktorý vedie do centra mesta. Obyčajnýmúr stál na vojom zvyčajnom mieste v obyčajnom meste. Stále bolz červených tehál, ale viem to len z počutia, pretože teraz ich užnevidieť. Na zemi kľačal muž. Niekoho mi pripomínal. Možno toho, ktorému sompredvčerom hodila posledné drobné, ktoré som mala odložené na autobus a šladomov pešo. Možno tam kľačal stále len som si ho nikdy nevšimla. Mal dlhúbradu, smiešne šaty a láskavé oči. „Určite som ho už niekde videla,“hovorila som si v duchu a snažila som sa spomenúť si. Trpezlivoodtrhával z múra reklamné plagáty a akcie z hypermarketov našunku a zemiakový šalát. Zmyl odkaz MILUJEM ŤA LUCIA. TVOJ DODO.a nápis KTO NEVOLÍ, NIE JE SLOVÁK!.
Z igelitovej tašky vytiaholmaliarsky štetec a plechovku s farbou. Nemal meter, preto krokmiodpočítal približný stred múra. Červenou farbou nakreslil hrubú zvislú čiaru.Na ľavú stranu napísal Posvätné. Na pravú stranu napísal Svetské.
Odstúpil a súhlasne pokývalhlavou. Zbalil maliarske náčinie späť do igelitovej tašky a zmizol zarohom. Keďže mal múr výbornú strategickú polohu oproti hlavnej ulici, prichodníku, ktorý viedol do centra mesta, ľudia chodili okolo neustále. Prvý sazastavil pri novom nápise starší pán. Pokúsil sa nájsť správny okamiha odkráčal smerom doľava. Nasledovala ho i mamička s malýmchlapcom v kočíku. Dvaja zaľúbenci si vybrali opačný smer. Muž ich spozarohu potajomky sledoval. Láskavé oči sa mu usmievali. Vydýchol sia stratil sa v spleti ľudí, ktorí pred múrom čakali na správnyokamih, ktorý určí ich životu smer.
Obyčajný múr stojív obyčajnom meste. Múr, ktorý odjakživa oddeľuje posvätné od svetského.Múr, ktorý pomáha nájsť ľuďom správny okamih a dáva šancu rozhodnúťsa....podarí sa nám ten okamih zachytiť? Vybrať si správnu stranu múra? Užpočas najbližších sviatkov? Túto Veľkú noc?
