Sedím v preplnenej ordinácii. U zubára. Bŕŕŕŕ. Čaká mapreventívna prehliadka. Vždy mám taký zvláštny pocit, keď sa sem každý rokchystám. Ráno vstanem a cítim sa akási chorá, idem teda skúsiť výhovorky.Možno tento rok zaberú. „Mami, je mi zle, nemohli by sme toho zubára odložiť?“hovorím a tvárim sa pritom tragicky, veď skoro umieram. Neuspela som.Obliekam sa, umývam si tie nešťastné zuby. Dnes dokonca nemám chuť raňajkovať.Pomaličky sa vlečiem na autobusovú zastávku. V ušiach mi znie zvukzubárskej vŕtačky, odsávačky slín a na jazyku mám chuť dezinfekčnéhoprostriedku. Keď vstupujem do čakárne, napriek svojmu veku, si želám, aby ma zaruku držala mamina. Čakám kým ma zavolajú a nervózne otáčam v rukáchkartičku poistenca.
Vedľa mňa sedí starý pán a na kolenách drží malé dievčatko. Má asi päťrokov. Hlavu si opiera o starkého plece a rukou si pridržiava bieluvreckovku na opuchnutom líčku. Hoci má v očiach slzy pozorne počúva, čojej starý otec rozpráva. Netaktne sa prisuniem bližšie a počúvami ja. Je to rozprávka...
...všetci ľudia v tom kráľovstve boli veľmi šťastní a neustále sausmievali. Žiarivobiele úsmevy bolo vidieť po celý deň a niekedy dokoncaaj v noci. Preto ho všetci zo široka ďaleka volali Zúbkovo. V Zúbkovevládol múdry kráľ Matúš Zúbok so svojou manželkou kráľovnou, Matildou Zúbkovoua mali malú dcérku, princeznú Natáliu Zúbkovú. Tá sa vedela usmievaťnajkrajšie z celého kráľovstva. Bola to veľmi zábavná krajina. Namiestozákonov mali len 10 pravidiel správneho čistenia zubov, ktoré kráľ Matúš Zúboksvojim poddaným pripomínal tým, že neustále hlásil do kráľovského rozhlasu:„Milí moji poddaní, máme tu opäť krásny deň a krásny deň robí krásne ránoa ráno si treba dôkladne vyčistiť zuby, takže chytíme svoje zubné kefky a...“ Toto sa opakovalo aj na obed a večer. V kaviarňach v tomtokráľovstve podávali len mlieko, pretože je dobré na rast zubova v reštauráciách mali obrovský výber jogurtov a mliečnychkoktailov. Poddaní bezplatne dostávali žuvačky bez cukru pre prípad, že by sinemohli včas a správne vyčistiť zuby. V októbri, pretože je to mesiaczdravých zubov, sa konali obrovské slávnosti. Na námestí hrala hudba, mliekotieklo prúdom a konala sa súťaž o najkrajší a bezchybný úsmev. Zúbkovčaniamali bezstarostný život, bez akýchkoľvek problémov so zubami pretože venovaliveľkú pozornosť prevencii. Zubný kaz bol neprípustný, zakázaný, nemohlo sao ňom ani hovoriť. Bol neželanou témou v celom kráľovstve.
Jedného jesenného rána sa neozval kráľovský rozhlas. Ľudia boli veľmizmätení a v ten deň si zabudli vyčistiť zuby. Rozniesli sa chýry, žena kráľovskom dvore sa muselo stať niečo strašné, keď kráľ zabudol na svojrozhlasový rituál. Tentokrát boli chýry pravdivé.
Princezná Natália ochorela. Mala záhadnú chorobu. Možno aj nákazlivú.Prestala sa usmievať. Kráľ Matúš zavolal najlepších lekárov z celejkrajiny, no tí nijako nevedeli Natálii pomôcť. Predpísali špeciálnu zubnúpastu, dvojitú dávku jogurtov a mlieka, klepkali po princezniných zúbkochkladivkami a prikladali špeciálne liečivé obklady, no nič nepomáhaloa Natália len neustále nariekala: „Ach, otecko, bolí ma zúbok, veľmi mabolí.“ Kráľ s kráľovnou Matildou nevedeli, čo majú robiť.
Znovu sa teda rozozvučal kráľovský rozhlas a všetci poddaní sinachystali zubné kefky, no dozvedeli sa len toto: „ Ten, kto vylieči moju dcérua znovu vyčarí úsmev na jej tvári dostane pol Zúbkova a kráľovskýpoklad - zlatú zubnú kefku.“
Začali prichádzať všelijakí lekári, zubári i nezubári, no niktonevedel ako princeznú vyliečiť. Až raz sa na dvore objavil chlapec. Kráľ si hopochybovačne premeral, lebo šaty aj ruky mal celkom špinavé. No len čo otvorilústa všetci na kráľovskom dvore si mohli oči vyočiť, lebo krajšie zuby jakživnevideli. „ Pán kráľ, volám sa Peter Kaz a viem ako pomôcť vašej dcére.“povedal chlapec. Kráľ Matúš neveriacky pokrútil hlavou, ale dal priviesťprinceznú.
Len čo otvorila ústa Peter zvolal: „ Presne ako som si myslel, je to kaz!Ešte šťastie, že má princezná mliečne zúbky. Vôbec to nebude bolieť, pretože súmalé a čakajú len na to, kým ich nahradia veľké dospelácke a silnézuby.“ Usadil princeznú na zlatú stoličku. Vzal tenkú, ale pevnú niťa párkrát ňou omotal pokazený zúbok. Druhú stranu priviazal na kľučkuotvorených dverí. Prikázal otvoriť všetky okná. Len čo tak sluhovia urobiliozval sa hlučný tresk. Prievan zabuchol dvere. Na kľučke sa hojdala niťa na jej konci visel pokazený zúbok. Princezná sa veselo usmievala. Už junič nebolelo. Namiesto pokazeného zuba, mala v strede úsmevu štrbavúmedzierku. Peter Kaz dostal sľúbenú zlatú zubnú kefku a ostal nakráľovskom dvore, liečiť choré úsmevy. A všetci boli šťastní...
„ Natália si na rade.“ ozvalo sa sa sestrička.
Zúbková princezná sa smelo postavila a kým sa zavreli dvere ordinácie,počula som ako jej starý otec zašepkal: „ Nezabudni pozdraviť Petra.“
