Moc

Možno by to aj šlo, ak by sa vysoko postavení, štátni hodnostári, respektíve príslušníci, pozerali na moc, ako na všeobecnú zložku, pre všetky činnosti, pre všetky spektrá každodenného života a nie, ako na páku, ktorou dokážu zmanipulovať a ovplyvniť iných vo svoj prospech. Už v skorších obdobiach renesancie či antiky vidíme na konkrétnych príkladoch, ako je moc zneužívaná. Určite nie vo všetkých prípadoch, ale z väčšej časti je moc vykonávaná pomocou zákonov a sily. V prípade zákonov sa moc vzťahuje na ľudí a v prípade sily na zvieratá. Tu však treba zauvažovať aj v tom smere, či moc, ktorú dosiahneme pomocou sily na zvieratách, netreba použiť v niektorých prípadoch aj na človeka, samozrejme v istých intervaloch a v určitom rozsahu, kde je ohraničená istými, pevnými bodmi, aby nedošlo k jej zneužívaniu, len vhodne pomocou nej poukázať na nesprávne konanie či správanie. Machiavelli vo svojom diele Vladár vraví aj o tom, že vladár sa musí zmieriť so skutočnosťou, že bude často krát „nútení“ robiť proti svojej vernosti, proti milosrdenstvu, proti ľudskosti, proti náboženstvu preto, aby si udržal moc. Ak si toto znenie pretransformujeme do súčasnosti, príde mi Machiavelliho zmýšľanie z pred päťsto rokov, totožné s tým čo sa deje dnes v tzv. modernom štáte, kde veda a technika zatienila a zatieňuje jednotlivcov, alebo skupiny, ktoré by dokázali moc spravovať , hlavne v prospech celonárodného spoločenstva a nie v prospech jedinca. Na prvý pohľad sa možno zdá, že takéto typy ľudí vymreli, vymizli, vytratili sa z bežného života, no opak je pravdou, takéto typy ľudí či skupín stále fungujú a existujú, no podľa môjho názoru dostávajú príliš málo priestoru na ich aktívnu činnosť a na participáciu v určitých inštitúciách, pomocou ktorých by dokázali ovplyvniť moc, ako hybnú páku, pre dosahovanie cieľov jednotlivcov, ale zapojili by do svojich cieľov najmä ciele spoločnosti. Doposiaľ som moc skôr kritizoval, ako obhajoval, takže prejdem aj k moci, ktorá je niekedy veľmi výrazným pozitívom, čo sa týka najmä budovania silných a odolných organizácií, ktoré nie raz napomáhajú k rozvoju miest, obcí, krajov či dokonca aj štátu. Myslím si, že je to vhodný, úspešný a podporujúci krok k napredovaniu a nezneužívaniu moci, ako takej. Treba sa však pozrieť na moc aj s istou perspektívou a vidieť v nej iste vízie do budúcna pri vytváraní konkréetnych politických plánov a formovať ju tak, aby sa nestala nástrojom zla, ale aby napomáhala k dobru, pretože pri nesprávnom zaobchádzaní s ňou, sa môže veľmi jednoducho stať, že sa vrátime do obdobia totality, kde totálnu moc mal v rukách jednotlivec a ňou ovplyvňoval podmienky, ktoré mal okolo seba na jemu vyhovujúce. Takúto formu vládnutia nemôžeme dovoliť z viacerých aspektov. No asi hlavným aspektom je to, že žijeme v období, ako všetci tvrdia, demokracie a v nej, by mala byť takáto forma vládnutia extrémisticky odmietaná. Ja osobne si myslím, že moc ovplyvňujú aj iné faktory, najmä osobnosť človeka, ktorý túto moc nadobudne, závisí to od jeho predpokladov a povahe. Človek s mocou by mal obnášať vlastnosti akými sú múdrosť, odvážnosť, cnosť, zanietenie, predvídavosť, cit správne rozhodnúť a podobne. Len tento typ človeka, dokáže moc využiť a nezneužije ju vo svoj prospech, alebo v prospech tých, ktorí z tej vnútornej, alebo vonkajšej schémy funkčnosti budú skôr v neprospech, ako v prospech, nejakých ideológii. Moc je v rukách nás ľudí a pre nás ľudí, je len na nás, či ju budeme brať ako pomoc, alebo si ňou budeme navzájom škodiť.