Svet pod vodou, alebo svet podvodov?

Takúto otázku si môže položiť každý aktívny občan, ktorý sa zúčastnil parlamentných volieb 12. júna 2010 a myslím si, že táto otázka je položená na správnom mieste, správnym spôsobom a úplne korektne. Z každej strany počujeme rôzne formulácie odpovede, no nie sú to len ďalšie slová pod vodu respektíve podvodu?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)
bude tento status niekedy reálne predstavovať skutočnosť a náš spoločenský stav?
bude tento status niekedy reálne predstavovať skutočnosť a náš spoločenský stav? 

Funkčnosť našej vlády dosiahlo sto dňovú (môžme si to pomenovať tak familiárne) "skúšobnú lehotu". Robia sa zhrnutia, robí sa sumár novej vlády zloženej zo strán pravice. Plne si uvedomujem skutočnosť, že sto dní je krátky čas, za ktorý je možné spraviť celoštátnu reformu v každom z rezortov, no aj napriek tomu si osobne myslím, že sto dní, je doba či čas, ktorý dokáže intelektuál, odborný a rozumný človek pri moci, využiť predovšetkým v prospech nás občanov, ktorí sme po celé to posledné štvorročné obdobie verili v zmenu, zmenu v pozitívnom smere, ktorá mala po parlamentných voľbách v tohto roku t.j. 2010, zmeniť funkčnosť systému fungovania vlády predovšetkým vo vzťahu k nám príslušníkom tejto krajiny. Nie je v mojej kompetencii kritizovať, alebo hodnotiť súčasnú vládu, ale svoj osobný názor musím prezentovať, lebo dianie pred voľbami, hlavne to politické dosahovalo rozvírenie takého prudkého vetra, pred ktorým sa len málokto dokázal tváriť a hlavne byť vo vedomý toho, že sa nič nedeje. Myslím si, že aj tí najbežnejší z najbežnejších si všimli, že sa v ich okolí, ich blízkosti či už bydliska, alebo práce začína svet hýbať. Bola to hra na bezproblémové Slovensko, hra mačky s myšou o lov na každého oprávneného voliča. Ľudom sa to zapáčilo a v tej eufórií v tej chvíli so založenými ružovými okuliarmi videli Slovensko, ako nikto, nikdy predtým. No vrátim sa k podstate tohto článku. Sľuby pred voľbami, programy rôznych politických strán, to všetko môžem s čistým svedomím a vedomím označiť za totálnu frašku, vzhľadom k vládnemu programu, ktorý vznikol po dohode lídrov politických strán, ktoré na Slovensku tvoria koalíciu aj napriek tomu, že medzi nimi nefiguruje súčasne najsilnejšia strana Smer na čele s bývalým premiérom Róbertom Ficom. Čo tým chcem povedať, asi len toľko, že tak, ako strana SDKÚ DS so súčasnou premiérkou Ivetou Radičovou na poste líderky strany, chcela stoj čo stoj zmenu, mám pocit, že po úspešnom dosiahnutí cieľov pred voľbami sa celá naša vláda, celé to naše "bezproblémové" Slovensko uberá tam, kde bolo celé minulé volebné obdobie, ba dalo by sa konštatovať, že z časti ide po ceste, ktorou šlo Slovensko za druhej Dzurindovej vlády. No tomuto faktu sa niet čo diviť, veď gro vtedy tvorili aj ľudia, ktorí získali po týchto voľbách lukratívne pozície z ktorých sa môžu len denno denne usmievať na nás. Nedá mi nepozastaviť sa nad tým, ako po necelých troch mesiacoch skončil Spišský úsek diaľnice, ktorý je v havarijnom stave a kde sa za najpodstatnejšiu chybu prezentuje nevhodná technológia. Túto časť diaľnice si do rámčeka bývalý pán premiér určite nedá, veď dôležité je aby bola, kvalita už nie je podstatná. Dokonca čo by málokto čakal, pri prevážaní sa do neďalekých miest Levoče či Spišskej Novej Vsi, že sa dokončí v tak krátkom časovom úseku a aby toho nebolo málo, tak dokonca aj otvoriť a sprístupniť týždeň pred voľbami. Povieme si náhoda, alebo poctivá práca, tých, ktorí tam trávili svoje mesiace, týždne, dni od nedele do nedele, od rána do večera. Odpoveď si z toho urobte sami. Ale to bolo, podme k súčasnej vláde. Na každú stranu sa rozkrikuje, akí veľká kríza hýbe ekonomikou sveta, kríza ktorá sa bytostne týka aj Slovákov. V tomto prípade si však je dobré uvedomiť, že na Slovensku existujú Slováci a Slováci. Jední su tí, ktorí kričia: "pozor kríza, uťahujme opasky" druhí sú tí, ktorí už len "lámu palicu" nad všetkým čo sa deje priamo pred ich očami. Strata zamestnania, zníženie dávok pre mamičky, príspevky a nadpriemerná pomoc pre rómsku menšinu, pri ktorej sa musíme my väčšina cítiť, ako etnikum diskriminované. Pozastavuje sa nám rozum pri tom, keď vidíme, že táto menšina sa má v niektorých prípadoch lepšie, ako my. Áno, toto je realita terajšieho Slovenska, ktoré chcelo zmenu a, ktoré si tu zmenu aj zvolilo. Nevravím už ani o tom, že pozastavením výstavby diaľníc, zastavením výrobných, priemyselných a klesajúcim automobilovým priemyslom, prišlo v tom lepšom prípade kvantum ľudí o svoje mzdy, ktoré už aj tak boli podpriemerné tým štandartným európskym a to nehovoriac o tých, ktorí prišli o zamestnanie, ako také. Agentúry neponúkajú na pracovnom trhu zamestnanie, vláda nevytvára nové pracovné miesta, len ich likviduje, práve tu sa naskytá otázka, kde si má obyčajný človek, zarobiť na základné problémy, ako má zabezpečiť živobytie a kolobeh svojej rodiny, keď mu už ani skromné podmienky nestačia aspoň k akej takej funkčnosti. Je paradoxom, že opasky si uťahujú tí, ktorí ich už majú utiahnuté na maximum, tí "vyvolení" nepociťujú utiahnutie, ba dokonca, ešte evidujú zisk. Je vôbec morálne, sociálne a etické, aby sme boli rozdelení do tried s tak nepomerným rozdielom? Triedne vrsty boli, sú aj budú, to je fakt, ktorí neovplyvníme, ide s dobou, ale ak ich máme akceptovať, tak len v prípade, že v situáciach, akou hospodárska kríza určite je, boli prvými, ktorí budú pracovať na obnovení zdrojov príjmov a v čo najskoršom období, dokázali potiahnuť drvivú väčšinu, nie z blata do kaluže, ale z blata aspoň na pevný a suchý povrch. Myslím si, že táto predstava nie je utópiou a takouto cestou dosadzovania a presadzovania ide myslím aj minister kultúry Daniel Krajcer, ktorý nemá problém poukázaž konkrétne na konkrétny problém a čo sa mu ráta, je hlavne to, že nie len poukazuje, ale aj koná, čo dokázal aj čerstvým, veľmi správnym a razantným krokom ku verejnoprávnej televízii, ktorá nespĺňala tú funkciu, ktorú verejná televízia má spĺňať. V poslednej časti mojej úvahy či zamyslenia by som sa chcel pozastaviť nad nedávnym referendom. Bolo nevyhnutné, bolo odrazom toho, čo Slováci potrebujú a čo chcú, neboli tie peniaze použiteľné na niečo osožnejšie? Aj táto minca má však dve strany. Prvou je tá nevýhodná strana a tou je cena referenda nielen tá materiálna, ale aj tá výsledná. Niečo viac ako 7 000 000 € mohlo byť použitých na nejaký lepší projekt napríklad aj na výstavbu národného štadióna ešte o to viac, že k urnám prišlo len 22% voličov a to je fakt, nad ktorým sa treba v budúcnosti pozastaviť a riešiť to, myslím, že čím skôr sa tento problém občianskej participácie na veciach verejných vyrieši, tým skôr môžme hranice Slovenska posunúť do vyšších noriem, ktoré nebudú príliš zaostávať za normami, vyspelejších európskych krajín. Na druhej strane som za to, aby poslanci a kompetentní ľudia s vysokým praacovným postavením mali platy, ktoré by neboli prekonateľné a to v takej finančnej podobe, ktorá by nebola ovplyvnená. Niekde problém určite je, možno v interpretovaní, možno v informovaní, alebo v takýchto podobných sférach. Podľa mňa by sa mali skúsiť využívať prostriedky tej doby, ktorá je a presadiť informovanosť občanov pomocou jej technických výdobytkov, najmä tej mladšej a strednej generácie, aby mali prehľad o tom, čo sa na Slovensku deje aj pomimo piatkových vychádzok do mesta, či alkoakcií, malo by to byť v záujme náš všetkých, veď, ak nie my, tak kto zastaví to, čo sa tu robí dlhé roky. Sme pripravení bojovať a chytiť veci priamo a pevne do svojich rúk a zabojovať o to, aby sme neboli pod vodou a pod vplyvom podvodov!

Miroslav Prusak

Miroslav Prusak

Bloger 
  • Počet článkov:  8
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Študent politológie s chuťou žurnalistu hladnom po informáciách a zaujímavostiach Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

3 články
Adam Valček

Adam Valček

6 článkov
Róbert Ďurec

Róbert Ďurec

1 článok
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Skryť Zatvoriť reklamu