Možnosti a ponúk sa naskytá neúrekom, tak v krajských mestách, ako aj v mestách, ktoré prívlastok krajské nemajú no v neposlednom rade, je z čoho vyberať aj z kandidátov v obciach. Samozrejme si uvedomujem, že nie v každej oblasti dokázali zozbierať toľko kandidátov, aby voliči mali na výber. V mestách je to zvyčajne spravidla väčší počet kandidátov a tak väčšia možnosť výberu. V obciach je to skôr o dvoch maximálne troch kandidátov, niekedy však, len o jednom kandidátovi. Je to na subjektívnom zvážení, vedomí a svedomí človeka, ktorý chce kandidovať na takúto funkciu s podvedomím, že ľudia sú nároční a svoje hranice požiadaviek dvíhajú niekedy do utopistických myšlienok, predstáv a chcení nad ktorými sa často krát pozastavuje rozum. Áno, to sme my ľudia, neuspokojíme sa s priemerom, chceme mať to najlepšie, akou formou a akým spôsobom to nadobudneme nie je v tomto prípade podstatné, hlavné je to, že to JE. Nedá mi nespomenúť dodatok, ktorý som si nedávno prečítal niekde na internete, že ľudia nepoznajú pravé pomenovanie človeka, ktorý sa stará o mestské alebo obecné veci. Človeka, ktorý spravuje mestské veci nazývajú primátorom, čo je irelevantné vzhľadom ku skutočnosti tohto pojmu, ktoré bolo zaužívané ešte za éry komunizmu. Človek zastávajúci túto funkciu sa v civilizovaných, vyspelých i menej vyspelejších krajinách, nazýva starosta. Nemýľme si tieto pojmy a neprideľujme funkcie, ktoré nie sú oprávnené.
Moje smerovanie tejto úvahy vedie ku komunálnym voľbám predovšetkým v krajskom meste Prešov. Do nedeľňajšej polnoci t.j. do 3. októbra, odovzdali svoje kandidačné listiny 6 kandidáti na tento post. Zloženie prevažuje mužské pokolenie, ale aj ženy budú mať svoje zastúpenie a to v podobe jednej kandidátky. Takže vyberať je naozaj z čoho, základom je správne sa rozhodnúť. Z týchto šiestich mien figurujú aj dve, pre Prešovčanov neznáme mená, a to Ondrej Matej, ktorý je 41-ročný súčasný poslanec NR SR a ktorý bude zastupovať spoločného kandidáta súčasnej koalície SDKÚ-DS, KDH, SaS a Most – Híd. Ďalším neznámym kandidátom je 42-ročný manažér Patrik Tomič, do volieb ide bez straníckej podpory. Medzi tzv. poznanými sú: Milan Laca, ktorý je spoločným kandidátom ľavice, čiže opozície tvorenej zo SMER-SD, SNS, HZD, ĽS-HZDS. V minulosti bol aj viceprimátorom, čo môže, ale nemusí byť výhodou. Marta Kollárová je jediná žena, ktorá sa uchádza o miesto starostu v Prešove. Táto 47 ročná pedagogička na vysokej škole a zároveň členka mestského zastupiteľstva má veľké ambície a do volieb zasiahne ako nezávislá kandidátka. Anton Bidovský, je 50-ročný právnik a mestský poslanec, s ktorým sa spájajú aféry v meste, mám na mysli zabarikádovanie vchodu na mestský cintorín z dolnej strany (šlo o jeho súkromný pozemok) a nielen v samotnom meste, ale aj v blízkych oblastiach Prešova napríklad prepojenie diaľnice s pozemnou komunikáciou len pomocou svetelného zariadenia a tak bude veľmi zaujímavé sledovať, akej podpory sa mu v týchto voľbách dostane, keďže mediálnej pozornosti sa mu dostalo viac než dosť. Šiestym kandidátom, ktorý bude vo voľbách pod statusom nezávislého kandidáta je aktuálny „primátor“ Pavel Hagyari.
Zloženie je určite veľmi zaujímavé. Naskytá sa množstvo koncepcií otázok rôzneho typu. Opätovne vyhrá Hagyari, alebo zmena na úrovni parlamentných volieb sa podpíše aj pod zmenu v komunálnych voľbách? Budú neznámi kandidáti, rovnocennými súpermi papierovo silnejších? Zvíťazí ženský šarm, odbornosť a sympatie nad mužským egom a mnohé ďalšie, ktoré sa momentálne diskutujú a rozoberajú v meste Prešov.
Ak by sme si mali zhodnotiť 4 ročné fungovanie súčasného starostu Prešova Pavla Hagyariho, tak myslím si, že nikto nebude oponovať, ak napíšem, že mesto ožilo, ožilo po stránke kultúrnej, po stránke transformácie financií do konkrétnej podoby. Prešov už nie je mestom, ktoré sa nehýbe v ktorom sa nedeje skoro nič, poprípade drobné úpravy, ktoré si už vyžiadal havarijný stav. Od novozvoleného starostu mesta sa Prešov dostal do pohybu. Stretávame sa s opravami budov, s výstavbou nových obchodných centier, získali sme nový obchvat pre odklonenie dopravy. Začali sa tu diať rôzne podujatia kultúrne, športové, všetko pod jeho záštitou, takže v podstate to, čo mesto potrebovalo. Dá sa povedať, že ďalšou pozitívnou zmenou k nám obyvateľom je kontakt, ktorý umožnil obyvateľom zaujímať sa o veci verejné, pýtať sa, pripomienkovať, ba dokonca čo bolo neobvyklým krokom zo strany starostu mesta, bolo, zverejnenie súkromného mobilného čísla, na ktoré sa mohli kedykoľvek formou sms, alebo hovoru, obrátiť informácie chtiví obyvatelia mesta. Po jeho príklade, začali nasledovať tento systém komunikácie s verejnosťou, aj v iných mestách či obciach. A ak sa pozriem na volebný program a jeho konkrétne body, z väčšieho percenta korešpondujú s tým čo si predsavzal. Samozrejme, že všetky body sa nedajú zrealizovať v horizonte tak krátkom, akým je štvorročné funkčné obdobie, nedajú sa zrealizovať z rôznych iných okolností a dôvodov. Každá veková hranica sa prišla na svoje, tí najmenší, deti, dorast, dospelí, ako aj seniori, pre každú túto spoločenskú skupinu sa vytvorili možnosti nato, aby sa mohli realizovať aj v tom spoločenskom živote a svojou troškou prispieť k skvalitneniu kultúry v meste. Plne si uvedomujem, že všetko nie je len o tých hmotných veciach tzv. materiálnych. Treba sa pozrieť aj na stav hospodárenia Prešovskej pokladnice, ktorá ušetrenými eurami príliš neoplýva. Je kríza, ktorá ničí vízie a veľké plány, rozbehnúť v meste veľké projekty, ktoré by prilákali investorov, prilákali by sponzorov a touto úmerou by sa zvýšili pracovné príležitosti a súčasne aj príjem zisku v našej pokladničke, ktorá ma stále hlbšie dno. Treba sa reálne pozrieť na stav, ktorý signalizuje, že niečo v poriadku nebude, niekde to škrípe a viazne. Je veľmi náročné vyjsť v ústrety ľudom, dať im zábavné centra, ihriská, bazény, cesty a veci, ktoré by umožnili ľahší presun, väčšiu zábavu a zároveň si nejaké to euro ušetriť. Nejde to, a o tom sa presviedča aj samotný starosta. Vlastné zdroje sa míňajú a nové prichádzajú len veľmi zriedka. Európska únia svojimi príspevkami a schváleniami projektov pomáha, ako môže a do akej miery je schopná. Treba si uvedomiť, že mesto je v pohybe v ktorom ho treba udržať. Je to správny smer. Smer, ktorým by sa mesto, akým Prešov je, malo určite uberať, je však otázne, či by sa malo uberať touto cestou aj napriek tomu, že pohyb mesta je zjavný, ale finančný dlh stúpajúci. Je lepšie teda nechať mesto stáť, nenapredovať a jedným krokom prejsť štvorročné funkčné obdobie, alebo je lepšie, nechať mesto žiť, hýbať sa v rôznych sférach. Otázka je myslím jasne a zreteľne položená, je len na nás oprávnených voličoch, pre ktorú odpoveď sa rozhodneme, veď vybrať je z čoho. Volíme si reprezentanta nášho mesta, ktorý sa bude vedieť postaviť za naše záujmy, bude jedným z nás, bude Prešovčan. Prešov je naše mesto, nedajme si vziať jeho charizmu, dajme o ňom prostredníctvom nás vedieť, zaslúži si to, veď stále prináša a rodí ovocie, ktoré sa na domácom trhu a ani vo svete nestratí.
