reklama

Mestská hnijúca doprava-časť 1.

Dnes ráno som išiel ako každý všedný deň do školy autobusom. Autobusom, ktorý prevádzkuje naša krásna spoločnosť so sídlom v Bratislava. Ak by som bol spokojný, že prišiel asi tak starý autobus ako ja, tak by som tento článok asi nenapísal a musím poďakovať tej odpornej ............. spoločnosti, ktorá ho prevádzkuje.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Bývam v Bratislave a ani trochu ma to neteší, len z toho dopravného chaosu do ktorého ešte prilieva palivo mestská hnijúca doprava. Ráno si pekne vstanem, vyobliekam sa, vystrojím sa a ako dobrodruh či adrnalínový športovec čakám kedy odbyje 7,00 hod.Hnusné teleráno na TV vysutej konzole mi oznámi ten skvelý čas. Zoberem nohy na plecia a idem si v kľude a pohode na zastávku. Zastávka taká aká má byť, ani plná ani prázdna, taká poloprázdnoplná. Čakám si chvíĽu, čakám si dve chvíle, čakám čakanku a moj drahý autobusík nikde. Už na zastavke pribudlo asi mračno ľudí a pekná mladá karosa z ´86 roku sa konečne vdiaľave vlečie. A tu hľa začina moj najlacnejší a pravidelne konajúci šport - nástup do abusu a výdrž plavby cez mesto. Človek sa musí aj na tekéto podujatie dlhé noci pripravovať a nehovoriac o psychologickom tréningu. Najprv sa to začína zvukom, ktorý oznamuje : ,,hej, hlupáci na zástávke, pripravte si telá a končatiny na polámanie". Ten nádherný zvuk tak oslňujúceho silného motora nezabudnem ani keď sa odsťahujem na najhlbšie dno oceánskej priekopy. Každí sa obzrie či je to ten jeho vysnívaný princ s číslon na prednom skle a keď náhodou sa poštastí, tak pristúpi na žltú štarovaciu čiaru a úprimne bez akýchkoľvek hádok sa začne sácať aby už teraz vyhral aspoň možnosť nastúpiť do zlatého koča. Autobusík si začne zastavovať, aj sa snaží zastaviť, ale keď tie plášte na malých kolieskach sú také nové, tak brzdnú dráhu začína 10 m pred zastávkou. Konečne zaflekuje z tej 15 km/hod rýchlosti a otvorí dvere. Dvere priezračne čisté a neskorodované sa otvoria s príjemným hláskom vrzgotu ohybných častí a pekne krásne ukáže svoj tovar, ktorý vezie. Pozrem sa na dvere a nejaký ujko mi pleskne po líci taškou. Ten autobus nebol ani trochu plný,on bol tak prázdny, že keď ten autobusár otvoril dvere, tak kamaráti mi podávali ruky zo zeme a niektorý mali také štatsie, že ma pozdravovali spod obruvníka. Hneď sa to skonsolidovalo a nástup do konzervy sa mohol začať. Dva prsty som mal na prvom stupni 3 stupňového schodiska a čakal som, kedy sa niekdo posunie aby sme sa zmestili viacerí. A vtomto je to čaro, tu sa dá vykúzliť stratégia, a keď ste ešte doma trénovali a plánovali, tak potom ste sa dostali do užšieho výberu vyvolených. Treba na to aj poriadnu odvahu a silu. Také zakričanie do davu, pomaly sa zobúzajúcich sa ľudí, je podľa mňa dosť veľká odvaha. Uź som mal skoro obidve nohy vo dverách a vtom sa prirúti z čista jasna 100 kg skriňa a začne sa privtirkávať ku vyvoleným. Vtedy sa treba čo najviac umiestniť do polohy mŕtveho psa. Svojím tenkým telom nás tak zľahka pritlačil k sebe, že kebyže som mal predsebou nejakú slečnu tak by ma obžalovala z obťažovania. Autobusár si dal tú jeho známu hymnu, ktorou tak rád provokuje ľudí, aby si pohli do vozňa. Zaradil 1 a vyštartoval neskor ako babka,ktorá bola o paličke.

Vladimír Prvý

Vladimír Prvý

Bloger 
  • Počet článkov:  6
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som jednoduchý človek, ktorý chce písať a spoznávať vždy niečo nové. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu