Poznali sme sa dlho, ale nekamarátili. Pri jeho kývnutí rukou - "poď na jedno", mi prebleslo hlavou, že veď nepijem a dupľom teraz v pôste. Rád porušujem zaužívané pravidlá a aj svoje vlastné.
"Nechce sa mi, ale idem a rád" - povedal som.
Za hodinu a pol sme prebrali všetko: prácu, zdravie, počasie, politiku lokálnu i globálnu. Bolelo ho koleno. Rozumeli sme si. Ľuba zaujali moje názory na úpadok a zánik európskej civilizácie a moja viera v Boha. On je neveriaci. Vypili sme po 3 pivá a 3 borovičky. On malé pivá. Spal som výborne.
Prešlo iba pár dní a Ľubo zomrel. Náhle v spánku. Koľkí túžia po takej fajnej smrti.
Pochopil som, že som dostal šancu sa s ním v tej Vieche rozlúčiť. Ako dobre, že som tú šancu využil.
Rozlúčka so zosnulým bola svetská. Ja som bol doposiaľ iba na cirkevných pohreboch, na ktorých sa veľa modlí. Tu bolo viac ticha, emotívnej hudby, spomienok a chvál a hlavne smútku. Bolo dostatok času, rozmýšľať a spomínať. Uvedomil som si podstatný rozdiel. Pre neveriacich ľudí je smrť konečná. Je to veľmi smutné.
Len nedávno som počul slová kňaza o smrti jednej starkej. Bola ťažko chorá, ale nesťažovala sa. Tesne pred smrťou sa usmievala. "Tak sa teším na ďalší život v spoločenstve svätých, že tú smrť už nejako prežijem"- povedala.
Prichádza Veľká noc - sviatok Zmŕtvyvstania. Ohromná ponuka pre každého z nás.
