Vstúpiť dnes do stavu manželského vyžaduje od aktérov okrem lásky aj odvahu neísť s davom a od okolia a spoločnosti zaslúženú úctu.
Nemám ambície vysvetľovať, prečo je forma sobáša uzavretého prísahou pred Bohom a ľudmi najkrajšia, ale rád by sa podelil s len nedávno pochopeným aspektom "dať láske šancu".
Sobáš.
Kňaz sa pýta ženícha a nevesty: "Chceš byť šťastný?" "Cheš byť šťastná?"
"Áno!" - svorne odpovedajú.
"Tak sa nežeň!" "Tak sa nevydávaj!"
Svadobčanov i farníkov hodilo s otvorenými ústami do operadiel. Zároveň sa zaktivizovala účasť prítomných na maximálnu možnú mieru. Aj ustatí prestali driemať.
"Ale ak chceš, aby táto slečna, tento mladík bola (l) šťastná (ý), tak si ju zober!"
Ďalej nám vysvetlil, že všetko na svete má svoje obmedzenia. Život, zdravie, sloboda, vesmír,... Len láska nemá medze.
Nie je láska ako láska. Aj manželská môže byť rôzna. Sebecká - ja chcem. Obchodnícka - je ku mne dobrá, budem aj ja. Mnohé manželstvá fungujú na týchto základoch. No najúčinnejšia láska je láska bez podmienok. Po takej túžia nielen romantici, ale každý s otvoreným srdcom. Iba takouto láskou sa môžeme podobať Bohu. Veď Boh je Láska. Je to dobrý cieľ a vedie k nemu cesta malými krokmi.
K takejto forme manželskej lásky je udelená Sviatosť manželstva obrovským pomocníkom.
