Cogito, ergo sum

myslím na tvrdé žuvačky a na super chutné perníkymyslím na to, ako som v divadle odklial nesmelým bozkom Šípkovu Ruženku,ktorá vôbec nespalana filmy s päť ramennou hviezdouna Mrázika, na lúskanie orechov, na svištiace budzogáne na Pachovú pááááááááliacu frndžalicuna môj posledný karnevala na kamaráta preoblečeného za zvádzajúcu poštárku myslím na rýchlosť v rannej mladosti ako som v prachu zanechal Carla Lewisaako som zmlátil Bruce leehomyslím na prvé pivo a na jeho odpornú chuť na prvú, top secret cigaretuna prvú chatu a na slobodu v konanína prvú lásku, ktorá nesmela byť večnoumyslím na svet a na fotografie z National geographicna lesy, na oceány, na krajiny, na skaly, na vône, na farby, ktoré neuzriemna ľudí, ktorých nestretnemna kvety, ktoré nepolejemna voňavé pokožky, ktorých sa nedotknemna milióny listov, ktoré neobrátimmyslím na nedokončenú báseň v ktorej rastie Csontváryho Osamelý cédermyslím na priateľov a na ich priateľovmyslím na to, čím už nestihnem byťmyslím na to, čo už nestihnem vykonať ...praská močový mechúr zatváram oči a pripravujem sa na bozkávanie s kurtizánou v smotanových šatách hodnotím životpousmejem saa konečne po toľkých sekundách začínam odriekať modlitbu Umierajúceho ...Cogito, ergo už nie som...Aké sú tvoje posledné myšlienky? Nie, nechcem ich počuť. Prajem dúhový deň.Báseň venujem obetiam leteckých nešťastí.