Nosievaš mi raňajky do postele a vďaka tvojej diamantovej kreditke kraľujem na Obchodnej ulici. Miláčik, len zabúdaš na jednu maličkosťtie červené ruže čo mi kupuješ a kladieš do vázičky k raňajkám zaváňajú čerstvučkou neveroua keď priložím ucho k umelým lupeňom, tak počujem: „Živé lupene dostáva za blúzku kvetinárka Júlia.“
Vravíš mi, miláčik ...
Vravíš mi aká som divokrásna ako omamne rozvoniavam ako sú si ľudia a slony podobní v otázkach vernosti a pri týchto slovách mi mávaš pred nosom bezcitnou obrúčkou.






