Jesíce ešte takmer päť týždňov pred maturitami, ale tento týždeň (áno,práve tento týždeň) je posledným normálnym. Normálnym kedy sa vškole normálne učíme, snažíme, ulievame... Budúcim týždňom sa začínatakzvaná redukovaná výučba, čo znamená presne to, čo možno od názvuočakávať.
Dnes bol posledný deň v mojom živote, čo som ránoskoro (veľmi skoro) vstával na telesnú. Telesná zvykla začínať už o polsiedmej, čo spolu s náplňou týchto hodín z nej robilo niečo, čomu somsa snažil len vyhýbať. No dnes som sa nevyhol, vstal a šiel...
Čoby sme len robili bez našeho jediného a jedinečného Slnka... Odhliadnucod toho, že by sme naozaj nerobili vôbec nič, tak by tu častokrátnebolo nič, čo by nás Hrialo... Pre smutných ľudí Slnko znamená asi ajviac ako len Slnko. Pre mňa znamená tiež veľa, teší ma po ceste doškoly, teší má na obed, kedy mi je teplúčko, teší ma večer, keď robíatmošku.
Dnesráno som ho stihol ako vychádza. Bez poslednej telesnej a letného časuby som ho samozrejme nestihol. Rána sú vždy také optimistické....
Na telesnej sme robili posledný krát hlúpe testy z gymnastiky :) v ktorých lámem svoje rekordy v zlých známkach.
Súveci, ktoré fotím vždy, keď sa dá (kostoly a komíny). Kostol na obrázkuje veľmi význačný kostol. Pokiaľ nebývate v Ružomberku, tak si zrejmeneviete presne predstaviť, čo ten kostol pre nás znamená. Teda vlastneneviem, čo pre nás znamená, no pre mňa znamená veľa, veľa spomienok,veľa radostí a hlavne starostí. Chodievam okolo vždy, keď idem aspoňtrocha okolo. Neviem prečo...
Keďsom fotil toto (nižšie), za mnou stáli dve tety a zhovárali sa ochorobách, ktroré trápia už aj nás, mladých ľudí. Ževraj to máme z týchvšetkých chemikálií. Ja by som len dodal, že niekedy naozaj nechápem,ako môže niekto vypúštať do ovzdušia/vody/hocikde také svinstvo akokeby nič... Stále postrádam zmysel robenia niečoho, čo je možno"ekonomické", ale nás samých to ničí. No ide asi len o to, že peniazesa sypú hneď a dôsledky tejto neekologickej honby sa prejavujú pomalšiea dajú sa ututlávať...
Skoré rána, otravné telesné, ktoré boli niekedynaozaj ale naozaj fajn, nemčiny, biológie. To sú veci, ktoré sa končiauž teraz. Zachvíľu skončí stredná nadobro. Osem rokov. OMG. A potom? Čopotom? To mám akože odísť preč do neznámeho mesta, opustit svojichľudí, svoje málo dobrých kamarátov, svoj "kostol"?
Nič iné mi nezostáva a koniec koncov, život nekončí, ale začína... (teda myslím)
Posledná...
