To je už raz tak, ak dačo napíšem, bude to hneď na hlavnej stránke abudú to čítať ľudia. Ako asi o to v prípade blogu ide, no mňe to robíisté problémy. Jednoducho, ja som už raz taký (a nemôžem za to), že keďvystupujem medzi ľuďmi, tak sa tvárim. Teda nie je mi vôbec jedno akoma ľudia vnímajú a čo je na tom najhoršie, nemyslím si, že to, akýNAOZAJ som a ako NAOZAJ myslím je vždy vhodné prezentovať. Keď už smepri tejto menšej analýze mojej osoby, tak určite to má svoje príčiny,ktoré by sa dali nájsť.
Spomenutý fakt potom pôsobí akonesmierňe "kvalitný" filter, ktorý prepúšťa len články a témy, ktoré vdanej chvíli vnímam ako predajné a vytvoriť predajný článok z mojhovcelku nepredajného zmýšlania je ťažké.
Prvý článok, ktorý somnapísal bolo niečo o tohtoročných maturitách (mimochodom, teraz by somnajradšej ten článok zmazal), kde som horlivo nesúhlasil so zrušenýmpiatym povinným prírodovedným maturitným predmetom, nakoľko mámprirodovedné predmety veľmi rád a potom si aj myslým, že je pre ľudídôležité čoto z nich vedieť. Pravdou (azda) je, že je zaozaj veľmiprospešné pre chod tohto sveta, ak je spoločnosť vzdelaná okrem inéhoaj v prírodných vedách. Tento článok bol môj debut a moc som sa s jehouverejnením netrápil. Vtedy som chcel pôsobiť ako mladý intelektuál,ktorý chce ísť študovať fyziku, tak mi článok celom sadol do môjhoplánu.
Druhý článok vznikol ako reakcia na vtedajšie hlbokérozmýšlanie nad vierov, vedou, fyzikou, svetom a pod. (nad tým ináčrozmýšlam stále). Pravdou ale je, že by som veľmi rád napísal niečoúplne iné na túto tému ako to čo som naozaj napísal. Len filterneprepustí hocičo - ľudia by nevstrebali niektoré veci, nepochopili byma a potom na mňa napríklad nadávali, ba čo horšie, možno by som impokazil tým deň a všeličo iné (v tomto prípade sa prejavila mojhaohľaduplnosť voči čitatelovi). A k tomu by bola ešte veľkášanca, že by som so sebou prestal niekedy súhlasiť a nakoniec by somchcelčlánok zrušiť - a to sa dostávam ku kameňu úrazu, a síce po zverejneníčlánku sa nedá članok ani editovať ani vymazať. To je niečo hrozné. Ztoho už naozaj vychádza, že si treba dávať pozor, čo a ako človekpíše.
Tretí článok bol absolútne účelový článok písaný sozámerom napísať niečo, čo sa bude ľudom páčiť ale aby tam ostal nejakýkus mňa (veď inak by to ani nešlo).
Keď to zhrniem: Mám veľmi veľa vecí o ktorých by som rádpísal, lebo písanie je super - pri písaní si mnohé veci uvedomím a mojemyšlienky zostanú zvečnené na papiery (na disku servra) a k tomu si tomôže niekto aj prečítať - čiže je to istá forma komunikácie a my ľudiaveľmi radi komunikujeme. No len keď už píšem pre tisícky ľudí, tak sabojím a dávam tomu formu článku v novinách, chcem byť ohladuplný vočiľuďom, čo to čítajú ako aj nechcem, aby si ľudia o mňe nevytvorilimienkus ktorou by som nebol spokojný. Jednoducho, pri písaní článku na blogsa cítim ako pri písaní článku do novín (školského časopisu) kde sinemôžem dovoliť napísať všetko, čo ma napadne. No a preto nepíšem...
Apráve toto som sa rozhodol zmeniť! Veľmi chcem písať, tak som tovymyslel tak, že budem písať, ale nebudem uverejňovať články nablog.sme.sk, čím nebudem svoje články vnucovať ľuďom, na ktorých bymohol mať článok negatívny dopad (teda nebudem musieť byť už ohladuplnývoči čitateľovi - teraz tým, že vstúpi do mojho blogu vstúpi dorizokivej zóny, kde sa môže stať, že bude zabitý jeho čas, príde onervy pri ročulovaním sa, že ako som také niečo mohol napísať, čipodstúpi riziko nalomenia jeho pevnej viery v Boha). Takisto sa nebudemmusieť strachovať o svoju "dobrú povesť", keďže počet ľudí ktorí budúčlánky čítať bude neporovnatelne menší.
Teraz idem písať tak, akosa mi píše najlepšie, písať o tom, na čo budem mať chuť. Články môžubyť od teraz blbo štylizované s kopou gramatických chýb, ktoré mám takrád :) Články budú častokrát nezmyselné, ich čítanie bude strata času,no budú najúprimnejšie ako to len pôjde. Budem písať aj o fyzike, ktorúmám tak rád a nebudem sa viac báť aby bol článok akceptovatelný našoublogárskou vedeckou obcou. Blog bude od teraz niečo ako môj verejnýdenník. Síce, na tento účel by bolo lepšie vytvoriť si vlastnú webstránku a tam si hádzať absolútne čo len chcem, ale na učenie sa novéhocudzieho jazyka HTML nemám zatial čas (síce by som ho mal vzhľadom namôj pokročilý vek už dávno ovládať).
Dúfam teda, že budem písať s radosťou a prípadný čitateľ nebude pričítaní len zabíjať čas :) c'ya zajtra!
Bože, aký to je krásny pocit nestarať sa o vhodný nadpis a perex článku a nepozerať si výšku svojej karmy :)
Možnoste si všimli, že som od môjho predvsavzatia uverejnil už zopár článkovaj na hlavnej stránke blogu. Je to spôsobené dvomi vecami: nejako mitrocha prestalo vadiť keď zverejním článok, ktorý je tak trochuneprofesionálny a po druhé: proste chcem aby niektoré články aj niektočítal :) Takže sa mi ako keby zúžila tá hranica toho, čo nechcem"publikovať".
