Pýtal sa nás, či nemáme doma psa alebo sliepky. Že má kosti, ktoré nám rád daruje..
Pýtal sa to aj ostatných v autobuse (tých poznal aj po mene a oni poznali jeho tiež)
Pýtal sa ich, že odkiaľ idú.. Z nočnej samozrejme..
"A ty odkiaľ?"
"Bol som pozrieť koše. Našiel som kosti, také hrubé, z bravčového kolena. Ty máš ešte toho vlčiaka, že? ..."
"Môj pes také neje, to je hrubô naňho."
Neviem vlastne ani či bol bezdomovec... no pýtali sa ho, kde dnesnocoval.
Bol trocha iný ako zvyčajní ľudia.. že nahlúply minapadá.. Zajtra ževraj cestuje do Ruska a práve sa vrátil z Ukrajiny.Pýtajú sa ho, že či tam ide do toho Ruska pešo..
"Do smrti nezastavím..."
to bola jeho odpoveď. Odpoveď na všetky otázky. Odpoveď na moju otázku, prečo žijú ľudia aj takto...
Žijeme, lebo sme tu od toho. Nič nás nezastaví... len smrť.
"Do smrti nezastavím..."
hundre si potíšku ďalej, svojim trochu čudným hlasom, ktorý mi stále rezonuje v ušiach...
