Tento svet má krásnu vlastnosť - je menný(navrhnuté Herakleitom z Ephezu v jeho aforizme "panta rhei" - všetkoplynie), teda svet sa mení v čase. So zmenami mám vcelku dobréskúsenosti - najväčšia (a k tomu vcelku pozitívna) zmena, ktorúpozorujem je, ako som sa z 2-ročného dieťaťa (vtedy som sa začal vnímať- tam siaha moja najstaršia spomenika) zmenil až na 18-ročného neviemkoho.
Zmenám podstupuje aj Slovensko. Od 89teho sa tu toho azda veľazmenilo (a to ešte nie som ten kompetentný, ktorý má k tomu čo povedať).Slovensko sa mení, niekedy až na nepoznanie. Aj môj obľubený chodník sazmenil, a to len za jednu hlúpu zimu.
V jeseni tu rástla tráva. Tento rok už zrejme nebude. V takomto duchu sa nesie celý chodník.
Tak,ďalší obľúbený chodník mi zobrali. Už tadialto nebudem chodiť moc často- po tom bahne a tých dierach od kolies traktorov sa ani nedá ísť nabicykli. Podobným spôsobom, ale už dávnejšie, my zničili ďalší lesnýchodníček - vlastne z neho spravili len 5 metrovú cestu. Áno, v lese jeniekedy hustá premávka. To zrejme preto, že je to národný park.
Ľudiaasi nemajú radi lesné chodníky. Vlastne nie, oni možnože nemajú ničproti chodníkom, chodníky ničia len preto, že chcú rúbať les. Áno, vtom je to - ľudia nemajú radi stromy... No každopádne je jednoisté, ľudom je osud lesa, stromov a chodníkov úplne ľahostajný. Hlavnev národných parkoch.
Niektorí ľudia sa ma pýtajú, prečochcem odtiaľto tak veľmi odísť - odrodiť sa svojej rodnej krajine. Jaale neodchádzam, ja sa neodroďujem, ja len hľadám miesto, kde žijúľudia a kde budem môcť žiť aj ja. Ak niekto rúbe strom, ak niekomu nieje nič drahé, ak žije a nevie prečo (stačí ak to vie aspoň trišíčku),tak pre mňa nežije.
