Stojí pevne, až neochvejne a opäť sa nikam nechystá. Nič ho nerozhádže, ničoho sa nebojí, necíti potrebu sa posrať.
I. Napriek mnohým zlyhaniam, prehrám a zradám, ktoré Fica v nedávnej minulosti postihli, vyzerá jeho najnovšie zmŕtvychvstanie v Brhelovom teplom bazéne ako pomerne úspešný projekt. Na Ježiša je to stále ešte trochu málo, ale na zombíka z Belize to ujde. Každopádne nasadenie, s akým sa predseda v posledných dňoch a týždňoch valí od jednej tlačovej konferencie k druhej, si zasluhuje obdiv a uznanie. Otázkou je, čo táto desivá hyperaktivita znamená. Či len to, že je pri sile a cíti sa dobre alebo, že melie z posledného.
II. Líder Smeru-SD zbiera podpisy na referendum. Rieši korupciu, pracuje na zvrhnutí diktatúry, obnove demokracie a právneho štátu, bojuje za práva politických väzňov, kritizuje gestapo. Odkrýva príbuzenské vzťahy sudcov a prokurátorov, určuje diagnózy verejných činiteľov, pravidelne predkladá médiám témy, ktorým by sa mohli a mali venovať a vystupuje proti temným šorošovským silám. Neuteká pred nepríjemnými otázkami ako doteraz a jasne deklaruje, že na rozdiel od tých ostatných, on nie je politická sviňa – pričom dôraz kladie na prívlastok „politická“. Čiže správa sa ako cieľavedomý člen opozície. Kto by to bol len čakal od niekoho, kto väčšinu svojho voľného času trávil v spoločnosti zločincov a kuriev.
III. Poslanec Fico veľmi dobre vie, že jeho manévrovací priestor na šachovnici sa mu zdá voľnejší iba preto, že vôkol neho sa strácajú jeho verní spolupracovníci. Jeden za druhým. Vedno s bežcami, vežičkami, koníkmi, bonulmi, opičkami, gašparkami a inou háveďou, padajú, ako muchy v mikrovlnke. Ale navzdory všetkému sa naďalej správa, ako majster sveta, akoby sa ho to ani netýkalo. Žiaľ, šanca, že mu to vyjde a vyviazne z rúk spravodlivosti bez ujmy, tu evidentne je.
IV. Istý nemenovaný trnavský premiér, podporený tímom obyčajných ľudí a práve aktuálnou mutáciou koronavírusu, je tak smrtiacou kombináciou diletantizmu, hlúposti a bezradnosti, že lepšiu si už predseda Smeru ani nemohol priať. Obávam sa, že teraz by mu úplne stačilo vysedávať v erárnych teplákoch a papučiach, hladkať psa a nechať Matoviča „vládnuť a víťaziť“. Preferencie už budú samé vedieť ako sa zachovať. Nejde ani tak o mizerné a viac-menej nepodstatné percentá Smeru: nech nikto ani len nepochybuje o tom, že Hlas podobný Ficovmu bol, je a bude iba klonom bývalej materskej štátostrany. (Takisto ako bombastický rozkol v ĽSNS, t.j. jednobunečné delenie kotleby na neonáckov s Magiánom a neonáckov bez Magiána, je perspektívne úplne nepodstatné a nedáva žiadny zmysel. Ak by som chcel byť veľmi nechutný, napísal by som, že vehementne zatracovaná vízia budúcej tmavočervenej koalície sa pomaly, ale iste začína črtať. Je totiž omnoho menej absurdná než jej pravý opak.)
V. Zdá sa, že jeden z našich najskúsenejších ponovembrových politikov, ktorý si nežnú revolúciu ani len nevšimol, vážne nikde neodchádza - ba čo viac, možno práve prichádza. Odísť on totiž nedokáže ani keby veľmi chcel. Minimálne dvakrát už veľmi chcel, a predsa mu to nevyšlo. Na jednej strane sa to dá pochopiť: niet kam. Nielenže nemá svoj vlastný relaxačný bazén, ale nemá ani vlastný dom, ani vlastný byt, ani vlastnú poštovú adresu - ..nuž a teraz, keď každým dňom stúpa šanca, že ho zobudí miesto kohúta NAKA, tak skoro mať ani nebude. Na strane druhej, núka sa tu zopár vskutku útulných a klimaticky príjemných destinácií, bez zbytočného svetla a hluku, kde by sa orgán jeho rozmerov a kvalít mohol na zvyšok svojho života bezodkladne (a nadobro) uchýliť. Len mu treba včas a zrozumiteľne ukázať cestu.
