Náhla zelená zákonníku práce mnohých prekvapila. Podľa doterajších skúseností čakali tancovačky, vykrúcačky, odsúvačky. Nič z toho. Objavili sa okrajovo aj hypotézy, že z Gašparoviča sa stal svojprávny, nadstranícky prezident s vlastným názorom a hodnotovým systémom. Absurdná predstava. Už keď, tak oveľa reálnejšia verzia by bola tá, že hlava štátu si podpis na novele pomýlila s protokolárnou autogramiádou. Už teraz je ale jasné, že všetko bolo ináč a hypotézy ostali hypotézami.
Pamätáte si okázalú teatrálnosť s akou Fico uviedol divadelnú premiéru tlačovky v deň hlasovania o záhadnej novele? Malo to koncepciu i sujet a herecké výkony ničím nezaostali za výkonmi minulých rokov. Náš najpopulárnejší politik bol pred kamerami nesmierne pohoršený správaním sa koalície. Vodcovsky-otcovsky im vynadal, ako si dovolili takú hanebnú nedisciplinovanosť pri hlasovaní o jednom skrivodlivom, pravicovom návrhu zákona. Lamentoval, ako mohli byť zlepeneckí poslanci až tak bezočiví, že to takto amatérsky odflákli. Akoby koaliční tušili (?) ako neštandardne sa zachová sociálno-demokratická opozícia: ak je ohrozené hlasovanie o antisociálnej novele Zákonníka práce, nezostáva nič iné než zmobilizovať zálohu a pomôcť koalícii.
Ako už vieme, Smer poctivo zabezpečil kvórum potrebné k platnosti hlasovania. Chýbajúci zadáci na povel doklusali z rekreácií a najrôznejších kútov predčasného dlhého víkendu. Strčili kartu do zákonodarnej škáročky a bolo to! Každý mal možnosť stlačiť svoje NIE. Vzápätí zvolal vodca inscenovanú tlačovku, na ktorej koalícii vyčítal už spomenutý lajdácky prístup, pričom nezabudol náležite oceniť svoju udatnú družinu, ktorá aj teraz – ako už po niekoľkokrát v minulosti – sa nezištne obetovala v mene ľudu a zachránila česť národnej rady ako aj záujmy pracujúcej triedy.
Keď dengľavý súper nemá dostatok zručnosti k streleniu gólu, tak sa mu predsa patrí vypomôcť a dať si vlastný, nie? Ja viem, že v corgoňlige to často takto funguje ale Fico veľmi dobre vedel čo robí. A nielen to - vedel presne už aj to, čo bude robiť náš prezident po prijatí novely. Gašparovič vo svojich sloganoch môže myslieť hocičo, cítiť hocijako ale zasahovať do svojho konania zatiaľ nemá nárok. Plní totiž jeden stranícky príkaz za druhým. V jeho konaní by ste márne pátrali po nezávislých gestách či službách vlasti ako celku.
Prijatie diskutabilnej novely Zákonníka práce bolo v tomto prípade eminentným záujmom Smeru. Gašparovič si jednoducho nemohol dovoliť novelu neodobriť svojím podpisom ani ju odďaľovať, ako mnohí právom čakali.
Kauza okolo schválenia novely ZP nie je ničím iným než chladnou kalkuláciou vyťažiť z minima maximum: naoko sme proti a hájime záujmy pracujúcich ale perspektívne nám príde vhod akákoľvek podoba i toho najmenšieho sociálneho napätia medzi zamestnancami a zamestnávateľmi, prednostne však medzi ľudom a súčasnou vládou. Čo iné potrebujú populisti k svojmu šťastiu?!
Len ten nevidí, kto nechce, že hlave štátu nejde ani o národ, ani o ľud ale iba a len o zištnú službu štedrej opozícii. Čo iné by sme mohli očakávať od niekoho, kto zlyhal už aj ako generálny prokurátor, komu nebola proti gustu ani mafiánskoeštébácka horda HZDS a takisto nie je ani nacionálne-ľavicový populizmus, ktorého je naďalej dobrovoľným vazalom.
Nie som zamestnávateľom ani zamestnancom nikoho a predmetom tohto príspevku zďaleka nebolo hodnotenie ani skúmanie novely ZP. Táto úloha čaká na fundovanejších. Išlo mi len, s prepáčením, o princíp.