Maďarsko prežíva v súčasnosti jednu z najväčších ekonomických prepadov za posledné desaťročia a okrem toho má na krku časovanú bombu v podobe pseudokoalície Fidesz-KDNP (Zväz mladých demokratov - Ľudová kresťansko-demokratická strana), ktorá vyhrala minuloročné parlamentné voľby s bezprecedentnou 2/3-ovou väčšinou. Treba dodať, že to dosiahla mimoriadne účinne organizovanou demagogickou kampaňou, ktorá trvala osem rokov a ktorej nosnou ideou bola, citujem doslova: "amortizácia" Ferenca Gyurcsánya a ním vedenej socialistickej strany.
Politická orientácia Maďarska nabrala odtvedy jasne nacionalistický, autokratický, radikálne protieurópsky, v ekonomike dokonca úplne chaotický (súčasne konzervatívny a neoliberálny) smer, hlavne však sa pustila nebezpečne populistickou cestou so všetkým, čo k tomu patrí. Xenofóbia, otváranie rán trianonskej traumy, umelé vytváranie nepriateľov, proti ktorým možno "viesť boj..." a pod. Orbán teraz napr. nevedie boj proti nikomu inému než proti vlastnému ľudu, ktorý si začína uvedomovať, že bol podvedený, proti bankám, súkromných správcovským dôchodkovým spoločnostiam, proti super a hypermarketom, proti policajtom (ktorých nedávno nazval klaunami), proti hasičom, médiám (maďarský mediálny zákon pobúril celú demokratickú Európu!), filozofom, hercom, režisérom, ústavnému súdu (!!!), proti zadĺženiu svojej krajiny, čiže proti MMF, s ktorým viac-menej prerušil kontakty.... no a k nemalému prekvapeniu sveta aj proti samotnej EÚ, ktorej, absurdným spôsobom, ním zastúpené Maďarsko, práve predsedá... Viktora Orbána väčšina západného sveta považuje už teraz za nezvyčajný úkaz, kvôli ktorému bude potrebný sústavný monitoring Maďarska i v nasledujúcich rokoch, a to ako v oblasti politiky tak i ekonomiky.
Pani tieňová ministerka SMER-u vyčíta súčasnej slovenskej diplomacii, že proti provokatívnej politike Maďarska, je pasívna a poklonkuje Budapešti. Ja si to tak nemyslím. A pokúsim sa vysvetliť prečo.
Nič by nebolo horšie, keby Slovensko v tejto situácii začalo reagovať rovnako naduto, konfrontačne a neuvážene - tak ako si to pani Oľga, ale iste i Viktor Orbán, predstavujú. Eskalácia napätia a zbytočné vyostrovanie beztak dosť vypätých, dejinami zaťažených vzťahov by bolo za tejto situácie krajne neuvážené. Slúžilo by to jedine Orbánovi, radikálnemu JOBBIK-u (maďarská ultrapravicová parlamentná strana), SMER-u, SNS a prípadne SMK. Z čoho automaticky vyplýva, že by to škodilo všetkým ostatným.
Zmierlivý, vyčkávajúci, pokojný a veľmi triezvy prístup v duchu tradícií európskej diplomacie je presne spôsob, akým by malo Slovensko v tejto háklivej veci postupovať. Treba si uvedomiť, že partnerom našej diplomacie v tejto "kauze" nie je náš bezprostredný a odveký sused, občania Maďarskej republiky ale vláda Viktora Orbána, ktorá sa vymyká akýmkoľvek západoeurópskym politickým normám a zvyklostiam. Človek, ktorý má rozpoznateľné diktátorské ambície a ktorý preto čelí (a vyzerá, že aj naďalej bude čeliť) neuveriteľnému množstvu domácej i zahraničnej kritiky, tak takýto typ politika potrebuje k prežitiu pravidelný prísun nepriateľov. (Psychológia má na to svoj terminus technicus, volajú to, myslím, napoleonský komplex.)
Nebuďme predsa takí neprezieraví a maloverní a nechovajme sa práve teraz, keď dvojnásobne platí, že múdrejší vyhráva, ako politickí analfabeti. Uvedomme si, že aj u nás sú, boli i budú také polické strany, ktoré k svojim pochybným, populistickým víťazstvám nepotrebujú nič iné len fiktívnych nepriateľov a sprostý ľud, ktorý im ich veľký vlastenecký boj uverí. A o to Slovensko naše sa nebojme. Nikto nám ho neobsadí, nikto nám ho nevezme. Nielen preto, že Mária Terézia je už het - ale kto by už chcel mať Fica, Slotu, Mečiara, Belousovovú a Duraya vo svojom revíri?
Pre mňa z článku Algayerovej vyplývajú dve možnosti. Buď pani Oľga nepozná dôkladne aktuálnu maďarskú politickú situáciu, alebo ju pozná. Ak ju nepozná, tak to je zlé. Veď nejde o hocikoho ale o tieňovú ministerku. Ale ak ju predsa pozná a vie aj o vyššie uvedených súvislostiach, tak to je o to horšie.
