Zdá sa, že širokorozchodné info zdroje s detailne prepracovanou kanalizačnou sieťou, z ktorých naša každodenná konšpiračná „prauda za praudou sa valí“, fungujú na plné obrátky. Dokážu za pomerne krátky čas vyrobiť z relatívne normálnych ľudí totálnych magorov, a vice versa, z funkcionálnych analfabetov hĺbkových expertov na hocičo. Obzvlášť, čo sa to týka domácej a zahraničnej politiky, kde po migrantoch, Sorosovi, covide, progresívcoch, Esete, genderológii, čurilovcoch a vlastizradnej americkej prezidentke prišla na rad Ukrajina. A rázom bolo aj v tejto veci jasno.
Jasné je, že na východ od nás, na pokraji civilizovaného sveta, sa koná špeciálna vojenská operácia Spojených štátov amerických v podobe bezprostredného ohrozenia integrity demokratického Ruska na území fašistickej Ukrajiny. Je jasné, že predmetný konflikt je z hľadiska našich národných záujmov a celkového existenčného komfortu nanajvýš nepríjemný až otravný.
Poslanecký klub Smeru SSD, na čele s jeho neustálym predsedom, sa preto uchýlil – ruka v ruke s Viktorom Orbánom a Si Ťin-pching-om – k radikálnej myšlienke: VOJNA JE ONIČOM, MY CHCEME UŽ POKOJ A MIER. Aspoň taký mier, aký nastal po II. Svetovej špeciálnej vojenskej operácii, v ktorej pre zmenu Poľsko napadlo nacistické Nemecko.
A to nie je všetko. Poslanec Fico vlastnou hlavou prišiel aj na spôsob, ako mier prakticky dosiahnuť. Riešenie je jednoduché. Treba okamžite prestať s vojenskou podporou Ukrajiny. Žiadne migy, žiadne zuzany, žiadne boženy, estristovky, žiadne iné pojazdné a bojaschopné mašiny, ktorými by Ukrajinci mohli akokoľvek odďaľovať oslobodenie ich vlasti Putinovým kuchárom a jeho družinou trestancov. Lebo, kto dodáva Ukrajincom zbrane, chce vojnu a je vrah. Kto im zbrane naopak nedodáva a chce, aby sa bránili cepmi a motykami, je filantrop a chce mier, daragýje tavárišči.
Dobrou správou medzi väčšinou hroznými je, že slovenská sociálna demokracia neprišla o posledné zvyšky empatie a je napriek všetkému solidárna s bývalým dobrým susedom. Môžeme očakávať, že v prípade opätovného vládnutia Smeru sa do postihnutých oblastí a miest najťažších bojov budú môcť posielať okrem motivačných mailov a esemesiek, aj lieky, výživové doplnky, hygienické potreby, kufríky prvej pomoci, ohňovzdorné mierové vlajočky, vence a ako bonus, úzkoprofilové rakvy v rôznych cenových reláciách a veľkostiach, vrátane celkom malých detských rakvičiek.
Ďakujme bohu a 363-ke za to, že tento neochvejný humanista a mierumilovný patriot ešte stále nesedí vo vyšetrovacej väzbe a môže plnohodnotne bojovať za lepší život bohabojných, heterosexuálnych Slovákov a identicky orientovaných Sloveniek. Veď napokon robí tak aj teraz, s holubicou mieru, okrídleným to symbolom nového života a konca biblického utrpenia. Možno dozrel čas pre rozhodných štátnikov, pravých chlapov, s vetrom vo vlasoch, pohľadom upreným k horizontu, s vtákom v mozoľnatej dlani? Vyzerá to tak.
Ak Smer, okrem inštitucionalizovanej korupcie a rozkrádania v niečom skutočne vynikal, bola to práve kreativita a bezprostrednosť ich vizuálnej komunikácie s davom.
Prižmúrme teraz oči nad dezolátnym populizmom a systematickým ojebávaním intelektuálne najzraniteľnejších – ich geriatrickej voličskej základne. Zabudnime na lacné súmračné gýče, na dlažbové kocky, na keš, na čierne gestapácke kabáty, poľovnícku chatu, na uslintanú boľševickú parolu „Nikdy proti Rusku!“. A zabudnime aj na mierové mítingy smeráckej chrapače na námestiach, spojené s trhaním rúšok a týraním nevinných zvierat (... i keď ono kolektívne nafukovanie zúbožených holubov, s Blahom, odzadu, nikomu neprajem). Len na to nezabúdajme, „že sme krajinou, do ktorej prichádzajú turisti s klobúkom v ruke“ a z ktorej donedávna odchádzali polomŕtvi, vládnym špeciálom. Vďaka naším ľuďom, mierotvorcom.
