Nehaňte nám hranatého, on robí čo môže (...a viete, že u nás môže všetko)!

Súdime sa s Európou
S očakávaním som sledoval tlačovú konferenciu pána premiéra o podaní žaloby Slovenska voči povinným kvótam EÚ. Nie že by to bolo čosi dôležité či nejakým spôsobom zaujímavé, veď ide vlastne o hovno. Rozhodnutie európskeho súdu už v Smere dávno poznajú a plne s ním všetci súhlasia. Zatiaľ je vylúčené aby ho Slovensko prehralo, veď čo keď ho vyhrá, no nie? Toto odpovedali náš kladný pán premiér na zápornú novinársku otázku, čo sa stane v prípade, ak súd nedopadne v náš prospech. 

Neposlušní starostovia
Ďalšou témou, ktorá stojí za zmienku je škandál so starostami z južných obcí. Zatiaľ síce nevypukol, ale zdá sa, že vypukne. Oni vám nechcú prijať kresťanov z Iraku! Nechápem, veď ide o našich. Našich najbližších Asýrčanov, ktorých sám udatný Kali zachránil pred istou smrťou a migrujúcim davom teroristov! Čo sa na nich môže niekomu nepáčiť?! Otázka znela, čo spraví vláda ak nakoniec nebudú mať kde integrovať oných 140(?) ľudí. Pri tejto, zdanlivo nevinnej, otázke civel precceda na novinára ako Pinocchio na cirkulárku. Nechápal otázku, veď ten, kto má na starosti akciu s 25 arabskými rodinami, je predsa rímskokatolícka cirkev a nie vláda. Čo mu je do starostov, ktorí nechcú o tom ani počuť. Preccedova odpoveď musela poriadne zmiasť nielen verejnosť ale aj jeho samého - najmä ak si vybavil svojho hviezdneho ministra vnútra, ako na včerajšej tlačovke vydával túto istú vec za vlastný úspech, čiže za úspech vlády. 

Bezočiví neprajníci
Vrcholom všetkého bola škandalózna otázka od aktuality.sk. Smerovala tam, kam mala. Rovno pod pás. A bola úplne, ale úplne od veci. Precceda národa nám tu nezištne pózuje, napína svaly na totalitný diktát EÚ a niekto mu položí nezmyselnú otázku o akomsi preccedovom susedovi. Menom Sýkora. A potom, že miliónové smerácke kšefty s pozemkami. Kam sme sa to dostali, vážení?! Za toto sme štrngali kľúčmi, aby sme počúvali podobné otázky?! Vôbec sa nedivím, že sa pán premiér friško nasrali, odmietli odpovedať na novinársku otázku a vzápätí poučili západnými mocnosťami plateného agenta-provokatéra o tom, kedy má už konečne mlčať resp. kedy môže držať hubu. Vždy, keď úctivý pán precceda prehovorí, by mal byť ticho. Lebo úctivý pán precceda môžu prehovoriť kedy sa im len zaráči a o čom len budú chcieť. A potom, že tá naša demokracia je pseudo! Horkýže pseudo, veď pýtať sa tu môže hocikto hocičo... a nič sa nestane.

Otravní novinári
Sú veci, ktorým nerozumiem. Vybudovali sme si tu, za štvrť storočia, jeden zvrchovaný, ekonomicky samostatný, rozkvitajúci a mierumilovný kresťanský štát, s takou stabilnou ľavicovou vládou, že nám ju závidí od Venezuely po Kubu skoro každý. A títo nezodpovední novinári, bez najmenšej disciplíny a autocenzúry, nemajú štipku úcty k autoritám typu najvyššieho preccedu a jeho smerodajných ľudí. Mali dosť času si uvedomiť , že keď už raz hranatý oslovuje novinárov "vážený pán redaktor, resp. vážená pani redaktorka" a pritom sa s privretými očami usmieva, je zle. Veľmi zle. Vtedy by už nemali prísť žiadne doplňujúce otázky o tunelovaní, rozkrádaní, korupcii, podvodoch ani klientelizme. A vôbec, neviem ani prečo treba niekoho neustále týrať otázkami, na ktoré jednoducho nechce odpovedať!? Čo ak ho trafí šľak?! Alebo sa nám tam nervovo zrúti... v priamom prenose?! Čo potom spravíme my všetci? Nezahrávajme sa s ľuďmi, ktorí by sa mali tešiť našej úcte a netešia sa jej.

Najstrašnejšie je na tom to, že tento človek má licenciu na vystupovanie v našom mene, môže hovoriť a konať aj v mene tých, ktorí ho nevolili a majú ho na háku a jediný pocit, ktorý v nich dokáže vyvolať, je zúfalstvo a hanba, že s ním musia žiť v jednom štáte. Ale dobre tak. Aj to je o demokracii, ktorú sme si vyslúžili.