Neboli to slová nikoho iného lež Viktora O., dvojtretinového vodcu, ktorý za rok a pol vykastroval maďarskú demokraciu elegantnejšie než Mátyás Rákosi za celú svoju kariéru, slová ministerského predsedu, ktorý vyhlásil jednostrannú národnooslobodzovaciu vojnu Európskej únii - v čase, keď v mene svojej krajiny predsedal tejto inštitúcii. Ale aby som nebol obvinený zo zaujatosti musím rýchlo dodať, že tento istý človek, na druhej strane, necelý mesiac po nástupe do funkcie, zlegalizoval dovtedy zakázané podomácke pálenie liehu a minulý týždeň oslobodil od navýšených daní za psa všetkých majiteľov starobylých maďarských plemien. Len aby bolo jasno. Zdá sa, že pravoverní esemkáči sa neodvrátia od svojho vezíra ani vtedy, keď s ním civilizovaný svet už dávno jedná ako zúfalý primár s pacientom na gumenej samotke.
A teraz zopár omrviniek zo slávnostného prejavu Zsolta Németha, tajomníka MZV MR, s názvom "Čo je Duray-izmus?". Predpokladám, mnohí z nás to vedia celkom presne ale stojí za to si to pripomenúť.
Németh začal svoju oslavnú reč tým, že "durayizmus" má, nepochopiteľne, v slovenských médiách negatívny nádych. Za vinu to pripísal jednak "bugárizmu", strane Most/Híd, čiže tým, čo sú podľa neho "pod mostom" a jednak "...idei už nebohej, ale zato stále posvätnej, československej štátnosti". Jedine vďaka nim sa stal z Duraya "protislovenský živel". Németh potom postupne strácal niť a pustil sa do historických anekdot a krkolomných špekulácií o osude maďarskej menšiny u nás, čiže o slobode a neslobode "10% obyvateľov Slovenska" (?), ktorá súvisí so slobodou a neslobodou celého Slovenska, čo je vlastne cieľom Maďarska a vzápätí pripomenul všetkým Duray-ovým oponentom, aby ani náhodou nezabúdali na to aké zásluhy má Miklós vo veci konštituovania "slovenskej identity" a následného "budovania samostatnej slovenskej štátnosti" (Pozn.: No toto nech Jano radšej ani nečíta lebo za chlast a neartikulované výkriky v tankoch sa už v MR berie vodičák). Napriek tomu sa však život Miklósa D. po r. 89 zmenil len v jednom jedinom bode a to v tom, že ho za jeho občianske zásluhy "neuvrhli do temnice". Perzekúcie a kompromitujúce (i fyzické!) útoky vraj zostali ako za socializmu. On však odolal a nepokorený hlásal, že "dovtedy (na Slovensku) nebude skutočná demokracia, pokým bude verejnosti podsúvané, že všetko čo je pre Maďarov dobré, je pre Slovákov nutne zlé – napríklad taká autonómia.."
Vrcholom príhovoru boli dve pikošky z Durayovho života. Jednou bola príhoda, keď si v televíznej diskusii vyprosil označenie za menšinového politika, potom rovnako aj za maďarského menšinového politika a nakoniec poučil "nervózneho" redaktora, že on je maďarským politikom. Tou druhou boli slávne Miklósove slová počas, niekoľkotýždňového obliehania budovy maďarského parlamentu nacionalistickou luzou ("sympatizantmi " vtedy ešte opozičného Fideszu), keď vyliezol na provizórne pódium a oznámil svetu: "Viktor, Felvidék je s tebou!" Za preukázanú odvahu má odvtedy Duray, podľa Németha, nielen právo ale i povinnosť hovoriť do vnútorných záležitostí Maďarska.
Z poďakovania honorovaného oslávenca vysvitlo o.i. aj to, aký je rozdiel medzi Maďarskou republikou ako štátom, ktorý formuje "prefíkaná politika" a "večným Maďarskom", ktoré utvára "duch a duševná energia" . Pre tých, ktorí by nestačili na túto postkantovskú metafyziku preložím: Maďarsko je vždy tam, kde sú práve Maďari. Maďarská republika má síce hranice pevné ale večné Maďarsko má len akési virtuálne, elastické rámce... V tejto súvislosti len pripomínam, že už za pár dní sa mení oficiálny názov našich južných susedov zo socialistami nakazenej, devalvovanej Maďarskej republiky na nepoškvrnené, posvätné a ústavou garantované Maďarsko veľkorodinných kresťanov a národne cítiacich občanov - nech už títo žijú kdekoľvek.
Pozn.: Miesto pre vytvorenie vlastného názoru tu ponechávam na súdneho a rozhľadeného čitateľa. Smerákom, slotovcom a ostatným hejslovákom napíšem raz niečo kratšie a jednoduchšie.
