Pán premiér lásku Slovákov nesklame!

Po čom plemä slovenského národa v hĺbke duše túži, je dobrodružstvo platonicko-politickej lásky. Jej výsledkom je, bezpohlavný ale zato náležite intímny, romantický pomer s politickým ideálom. Predmet politickej lásky má ustlané v milosrdných, nekritických srdciach národa ako na ružiach. Ani neviem, načo tá alibistická hra na volebnú kampaň, prečo to absurdné plytvanie miliónmi na politické reklamy: veď každý má jasno v tom, koho miluje, koho nenávidí.

Politická láska, ako každá iná podoba lásky, hory prenáša a je dôsledne iracionálna. V post-totalitných krajinách medzi najžiadanejšie objekty politického zamilovania sa patria stále typy ľudového vodcu, zrelého alfa samca, rodového patróna. Čo v preklade znamená: zdatného populistického hulváta s nacionalistickými názormi. Ak sa k týmto vlastnostiam pridružia aj iné pozitíva ako vytrvalosť, ambicióznosť, mazanosť a ľstivosť, zakukaný volič sa bude poberať k volebnej urne v stave dokonalej mentálnej kómy. Slepý, hluchý. Tým sa údajne vysvetľuje skutočnosť, že na Slovensku by pokojne mohol byť poslancom, predsedom vlády, či prezidentom aj Maco Mlieč, Martinka z Turca či Caligulov kôň. Záleží len na výdrži voliča a hĺbke citu, ktorý prechováva (biologické prekážky v uvedenej prímere nevidím).

Nezáviďme ale favoritom ľudového konzumu. Populizmus nie je len moc, vplyv a lacná sláva ale - a predovšetkým - aj poriadna drina. Len pripomínam: Putin loví sedatívami omámené šelmy v nehostinnej tajge a objavuje antické amfory v zradných vlnách turistickej pláže, kde aj najopatrnejšie mámušky nechávajú svoje ratolesti bez dozoru; bojovník za slobodu, Orbán, s vyhrnutými rukávmi súťaží v plnení klobás, stavia jeden stratový futbalový štadión za druhým a míľovými krokmi vedie svoj dvojtretinový magyarország do záhuby; chudák Berlusconi si necháva modelovať ciferník skleneným popolníkom, utráca nekresťanské prachy na plastiku a lieta od jednej vyčerpávajúcej orgie k druhej. No a u nás, prednedávnom ešte, ňaňo zvrchovanosti, Mečiar, dvíhal činky, až mu oči vyliezali z jamôk a rúbal drevo, že by ho šesť volov nevedelo zastaviť. Čakal som len do čoho sa pustí náš pán premiér, jeho politický potomok v úlohe amanta babičiek demokratiek. Aj som mal obavy či v takej silnej konkurencii nesklame.

Nuž, nesklamal, bodoval. 1001 kľukov za necelú pol hodinu! Po boku s kondičnou smotánkou ozbrojených síl! A k tomu tých neuveriteľných 31 rokov s jednou jedinou ženou! Verte, neverte s vlastnou ženou! No nedali by ste mu konečne aspoň jednu poriadnu? Medailu?! Veď ide o výkony vskutku nadľudských rozmerov. Nedivte sa preto, že ho dámy na oslavách MDŽ ľúbia a milujú. Pred ich duševnými očami, v pomyselných červených spartakiádnych trenírkach, im musí pripadať na zožratie. A i keď na Putina zatiaľ pán premiér nemá, je evidentné, že po uši zamilované Slovensko má v čele predsedu, ktorý jeho lásku nesklame, ktorý napreduje správnym Smerom.

(Aj vy máte nápad pred kým by mala spasiteľka Matica ochrániť Slovensko?)