Stalo sa to tento rok - v deň, keď krajina na východ od civilizácie slávila viťazstvo nad fašizmom. Presnejšie, víťazstvo bolševizmu nad fašizmom (myslené nacizmom). Víťazstvo čerta nad diablom. Bývalí kamaráti, čo spoločne začali najväčšiu vojnu všetkých čias, sa rozkmotrili, a kedže Rusákov bolo veľa a pomáhal im celý vyspelý svet, dovalili sa až do Berlína a cestou zabrali tú časť Európy, ktorá sa neskôr začala volať východnou, hoci geograficky bola strednou a civilizačne poväčšinou západnou.
Je 77 rokov odvtedy. U nás bol obyčajný deň obyčajného týždňa, pretože pre všetkých skončila vojna v Európe ôsmeho, len Rusom to došlo až o deň neskôr. Obedujem v tej najobyčajnešej reštaurácii a pri vedľajšom stole sedia dvaja príslušníci policajného zboru. Asi operátor zvýšil mesačný prídel mobilných dát, hovorím si, pretože jeden z ochrancov zákona má pred sebou položený mobil a chlípajúc držkovú sleduje prenos prehliadky ozbrojených síl sovietskeho Ruska na Krasnoj ploščadi. Alebo pozerá správy? Je štvrť na jednu popoludní, to ešte môže byť poludňajší žurnál, klamem sám seba. Rozum sa rád nechá oluhať vlastnou, prijateľnejšou verziou skutočnosti. Ale tá divná stužka na zápästí… Niekde som to už videl. Čierna, oranžová, čierna, oranžová, čierna. Predĺžená línia nízkeho čela a nadočnicového oblúka strážcu zákona, pripomínajúceho neandrtálca zo školských učebníc, nesiaha ďalej ako za horizont konca stola prikrytého plastovým obrusom, teraz už celkom poprskaného polievkou. Dojedol, vypol mobil, postavil sa, napravil gate, čo mu spadli pod blahobytný pupok. To naozaj tento pupkáč urobil fyzické testy, uvažujem, keď kráča okolo mňa a predstavujem si ho, ako sa mu ten bachor natriasa pri dvanásťminútovke. Alebo tam už berú každého? Cestou vybral stravenky, ktoré mu dala republika, podporujúca odboj suseda proti agresorovi, čo znásiľňuje ženy a dievčatá, zabíja deti, búra mestá a vyhráža sa atómovou zbraňou. A na svoje tanky kreslí Z, aké sme mali na dvierkach drevenej latríny na chalupe. Do takých dodnes kadí štvrtina toho divného národa, ktorý si na prsia pripína stužku: čierno-oranžovo-čierno-ornažovo-čiernu. Presne takú, ako mal na zápästí ten hrdina od držkovej. A to ma už prestalo zaujímať, ako spravil fyzické testy. Oveľa viac ma teraz šokovalo, že toto prešlo tou časťou výberu, kde skúmajú kapacitu a výkonnosť toho, čo schováva pod zelenou čapicou. Nuž, pomáhať a chrániť!
