Tento spôsob mája zdá sa mi akýsi podivný. Čerešne na Brdárke zakvitli už pred mesiacom a medzitým ich asi ošľahol mráz, takže ktohovie, ako to bude s čerešňovicou a lekvárom v tomto roku. Ja neviem, či to má niečo spoločné s klimatickou zmenou. Prospekt dezolé zberby na ministra životného prostredia húliaci do kvetiniek by zaiste povedal, že je to hlúposť, veď jeho nešťastné pokusné burinky prežili nielen nikotínové výpary, ale aj všetok humus, čo sa do terária vyvalil z jeho útrob, a to už je čo povedať.
Dole kopcom zo Slavína sa nedávno valila mimoriadne hlučná karavána japonských chopperov, amerických harleyov, pomedzi to kadejaké drahé nemecké autá a veľká, rovnako americká dodávka s ruskými písmenami na boku. „Srať na brata“, či také niečo tam bolo. Predsa len, pravý ruský gruzovik by sa mohol pokaziť, západné stroje sú väčšia istota, keď chcete bojovať proti Západu. A všade sovietske, ale i naše vlajky, trúbenie, hluk. Primitív je rád, keď sa o ňom vie. Boli položiť vence sovietskym okupantom, čo najprv začali vojnu a potom, keď bývalý kamarát pomaly klopal na moskovské brány, zmenili názor a za pomoci celého sveta a nasadenia niekoľko miliónov zbytočných vlastných obetí sa preznásilňovali až do Berlína. Na každej ruke mali všetci po päť, šesť ukradnutých hodiniek, ešte aj ten Aziat, čo vyvesil vlajku na Reichstagu, ich tam mal, len potom politruci vyretušovali fotku. Ostala za nimi spálená zem a zneuctené ženské od päť do osemdesiat. Bolo im to jedno, brali všetko. A teraz sa genetici divia, keď sa tu a tam ešte aj dnes v rómskych chatrčiach urodí svetlejší cigánčik.
A včera mal polookrúhle výročie ikarovského letu generál. Kde-kto mu prišiel položiť k mohyle vence a kvety. Aj ten, čo si myslí, že pri Bradle spadlo jeho Caproni. Aj pohrobkovia tých, čo proti nim bojovali generálove légie. No aj prostí, dobrí ľudia prišli a z nich by mal MRŠ zaiste najväčšiu radosť. Generál bol proste formát. A keď tak uvažujem, možno bolo preňho lepšie, že umrel taký mladý. Aspoň ho vlastní, čo im založil štát, nestihli okydať za jeho života.
Ale to je už teraz jedno. Aj u nás pod Tatrami je konečne máj, ako sa patrí. Pani kostolníčka narezala na cintoríne biele orgovány a dala ich do vázy pred kancľom aj ku soche Panenky Márie. A to je také prosté a také krásne a voňavé, že mi je hneď ľahšie pri srdci. A všetci húliaci Huliaci i trúbiaci sraťnabratia aj vencok(l)adiči mi na chvíľu v tom našom dedinskom tichu prídu akísi srandovní a zanedbateľní. Kým neskončí táto nedeľa a predo mňa sa na križovatke v Poprade nevtrepe nejaký vyžratý taxikár s azbukou na zadnom okne auta, lebo také teraz lietajú po Poprade. No teraz na to radšej nemyslím a pôjdem si aj ja na cintorín odrezať orgovánovú vetvičku. Nejestvuje totiž zázračnejšia aróma ako orgovánová, verte mi.
