Spolu s najvýznamnejšími ľuďmi súčasnej svetovej politiky sedel pri rokovacom stole vo Washingtone aj predstaviteľ jednej päťmiliónovej krajinky. Alexander Stubb, prezident „bezvýznamného“ Fínska. Ako sa tam dostal? Čo tam robil?
Žeby to bol muž, ktorý robí to čo má, teda zastupuje svoju krajinu smerom navonok, bol na vojenčine vtedy, keď mal, nevisí na šnúrke od gatí nijakému vagabundovi, má solídne vzdelanie, je to chlap, ako sa patrí a jeho slovo má preto váhu doma i vo svete?
Žeby to bol muž, čo nenaháňa vojačikov po Teplom vrchu vtedy, keď sa dejú veci, čo sa v čase vnútropolitickej a zahraničnopilitickej krízy neplaví Jadranom na jachte plnej vyberaných ganymedov, čo nezvaľuje svoje prešľapy na sestru a čo si na auto, byt i kampaň zarobil čestným spôsobom?
Žeby to bol človek s pevným názorom, ktorý sa nemusí báť pustiť youtubový archív ani pár rokov dozadu, čo neslúžil ako análny čapík velegrázlovi vždy, keď ten potreboval upchať nekontrolovateľnú defekáciu?
Žeby to bol politik, čo nepotrebuje jazdíť ku kaderníkovi s húkačkami, v krabici od šampanského prenáša zásadne iba sekt a svojho fínskeho Džeryho venčí na vlastnom pozemku nie u ružového kamarátika?
Alexander Stubb, prezident hrdého Fínska, je proste chlap v obleku i v golfovom outfite, čo sa nebojí otvorene pozhovárať aj s Trumpom, keď na to príde, a ten si jeho názor dokonca váži. Že po Slovensku pobehuje nejaký podvodom zvolený šašo v obleku, o tom Donald nemá ani potuchy. Našťastie… A to si o Donniem myslím svoje.
