Na trhy sme vyrazili zBratislavy skoré ráno o piatej čo síce nebolo až tak skoro, totiž trh sazačal tiež o piatej, ale na to aby sme tam boli včas, by sme museliodštartovať okolo polnoci... Takže sme naštartovali našu Škodovku stodvadsiatku a namierili sme do Pukanca. Cesta by bola trvala asi dobré trihodiny keby sme neboli zabudli správne odbočiť smerom na Pukanec a by smetak nešli približne 40 km naviac... Ale aspoň sme tak spoznali obce,o ktorých sme ani tušenie nemali, videli sme pasúce sa kravy neúrekom alenajlepšia bola cesta ktorá tieto obce spájala: široká asi dva metre, zákruty akopce na každom kroku, človek (hlavne mestský) sa cítil ako v lunaparku.Na šťastie sme tam nakoniec dorazili, síce stará naša škodovka by už z tejcesty veľa nezniesla...
Keď sme dorazili, trh užbežal v plnom prúde, našli sme posledný voľný stánok a stali sme sa jehosúčasťou.
Na trhu bolo množstvo návštevníkova každý si mohol nájsť svoje. Nechýbali autentické remeselnícke výrobky z drevači kože, hrnčiari, ale predávali sa aj „autentické“ „číňanky“ či ďžínsy z ďalekéhovýchodu. Okrem remeselníkov si návštevníci mohli pozrieť ako pracuje ozajstnýdebnár, navštíviť hrnčiarsky dvor, či poľovnícky posed. Najväčšej obľube natrhu sa tešili však tradičné „párance“ ktoré na mieste trhali a varili žienkyakoby z filmu Slnce, seno, jahody. Kto chcel ochutnať túto kuriozitu,musel čakať vyše hodinu, ale zdá sa že na trhu bolo dosť trpezlivých ľudí...
Milým fenoménom bola jednastaršia pani maďarskej národnosti z južného Slovenska, z okolia Štúrova,ktorá mala stánok neďaleko od nás. Predávala drobné výrobky z kukuričného šúpolias tradičnými maďarskými motívmi a nevedela doslova ani slovo poslovensky a ani sa tým príliš netajila. Skôr bola roztomilá ku každému a samozrejmekomunikovala po maďarsky, neprekážalo jej, že jej nikomu nerozumie, ale jejgenialita bola v tom, že predsa sa jej podarilo dosiahnuť vždy, čo práve chcela...
Okolo piatej podvečer trhysa už pomaly chýrili ku koncu, síce na párance čakal ešte stále dlhý rad. Rozlúčilisme sa s našimi susedmi (po slovensky alebo po maďarsky...) a vyrazilisme škodovkou smerom domov s dvomi drevenými taniermi na zadnom sedadle,ktoré sme si kúpili (aj) ako pamiatku.
