Závidím im. Je to hlúpe? Nie, veď so len jedna z nich. Eso, tak ma volajú. Bývam v malom kufri. Spolu s nimi. Sú rôzni, niektorí majú srdcia na hrudi. Dokonca červené. A sú krásne rozdelení: jeden, dva, tri štyri, päť... Kráľovná je nad nimi aj so svojimi pomocníkmi. Sú tak súrodí. No ja som len Eso. So šarlatovým písmenom na rube. Všetci ma chcú. Všetci po mne túžia. A prečo? Veď som rovnaká ako ostatní, vyrobená z toho istého. Keď ma dostaneš do rúk len ma stískaš a hnusne sa ti potia dlane. Krčíš ma a si nervózny. Ale prečo? Veď si ma chcel? Prečo ma raz jemne nepohladíš? Nepobozkáš a pekne sa na mňa neusmeješ?
Som asi najlepšia. Všetci chcú byť mnou len ja to nechcem. Chcem byť obyčajná, taká istá ako ostatní. Ale čo ja chcem, nikoho nezaujíma. Čakajú na mňa, ako zvery ma zneužijú a hodia späť do kopy. Medzi ostatné. Moje slzy nik nevidí. Chcem byť len jedného a chcem, aby ma miloval. No chcem veľa. Veľmi veľa.
Žijem v bezodnej studni, letím do záhuby. Ale kým potrebujem vaše žetóny, budem ponúkať svoje telo. Užívajte si to so mnou, som predsa len jedna karta vašej hry. Obyčajná kurva.
