Čiernych stavieb, teda stavieb, ktoré ignorujú stavebný zákon a Územný plán Bratislavy vyrástlo v okruhu asi 300 metrov od môjho bydliska za posledných päť rokov približne desať. V jednom prípade staviteľ dokonca zničil kus bratislavského lesoparku. Medzi tými, ktorí chcú bez problémov obísť všetky zákony, predpisy a nariadenia sa totiž už dávno po Bratislave rozchýrilo, že v bratislavskom Novom Meste môžete postaviť čo chcete, kde chcete a ako chcete. Neexistuje dokonca ani všeobecné záväzné nariadenie, ako napríklad v Starom Meste, kedy má byť stavebný pokoj. Takže v Novom Meste investor môže stavať cez deň aj v noci, v sobotu i v nedeľu, či cez sviatky.
Posledným prípadom je "rekonštrukcia" rodinného domu, kde sa chcel staviteľ vyhnúť vybavovaniu a schvaľovaniu svojej novej stavby. Rekonštrukcia prebieha tak, ako sme po novomestsky zvyknutí: investor celý dom zbúral, rozobral do poslednej tehličky a posledného kamienka, zo základov zostala len parcela zarovnaná so zemou - pripravená plocha na stavbu. Čo na nej bude v budúcnosti stáť, to nikto netuší. Na úradnej tabuli totiž nie je žiadny záznam, ani o rekonštrukcii, ani o novej stavbe. Podobných prípadov v minulosti je neúrekom, sporných stavieb totiž na tejto "transparentnej" tabuli chýba veľmi veľa.
Kontrola vykonávaných stavebných prác totiž v Novom Meste absolútne neexistuje a prípady sa riešia od stola, tu však musím na obranu pracovníkov oddelenia stavebného úradu podotknúť, že oddelenie je personálne poddimenzované, nakoľko pred časom odtiaľ doslova utieklo sedem ľudí a to nehovorím o tom, že jednu pracovníčku zobrala Národná kriminálna agentúra. Je všeobecne známe, že na radnicu Nového Mesta sa nechodí zamestnať a pracovať, ale uteká sa odtiaľ.
Pred asi dvoma rokmi sme s vtedy poslancami: Richardom Mikulcom (dnes tajomníkom miestnej rady) a Stanislavom Winklerom (v súčastnosti zástupcom starostu), prechádzali okolo stavby, ktorá zaberá približne 90 percent plochy pozemku a ktorá stojí pár metrov od "najnovšieho" prípadu. Vtedy sa na stavbu zhrozene sa pozerali a povedali, toto sa už budúcnosti nikdy nesmie opakovať. Oponoval som im: "Páni toto sa veru bude diať, a budete to mať na dennom poriadku dovtedy, dokým bude starostom a šéfom stavebného úradu starosta Kusý, ktorý si nevie poradiť z tými najzákladnejšími problémami tejto mestskej časti." Už vtedy som bol presvedčený, že nevie dať rázne a jednoznačné stanovisko, výsledkom jeho rozhodnutí sú len prázdne slová, vyhováranie sa a zahmlievanie problémov. To, že som mal pravdu, ma nijako neteší. Naopak, je to škoda. Naša škoda.
