Čo bolo cieľom jeho televízneho vystúpenia? Asi zmiasť verejnosť, rozoštvať ju, rozdeliť ju do rôznych táborov a tak pravdepodobne zakryť ozajstné problémy v lesoparku. Sparing partnera mal dobrého.
Prvým jeho tvrdením je, že turisti, cyklisti, bežci, psíčkari a ochranári sa navzájom nenávidia. Čitate a vidíte dobre. Nenávidia! Samozrejme, opak je pravdou. Vyše štyridsať rokov sa pohybujem krížom-krážom po lesoparku, nakoľko bývam na jeho hranici a v podstate som v ňom vyrastal. Turisti, cyklisti, psíčkari či bežci sa navzájom pri stretnutí zdravia, dávajú prednosť jeden druhému, až si častokrát vravím keby takáto slušnosť panovala medzi ľuďmi na uliciach miest, medzi vodičmi a chodcami, či vodičmi a vodičmi. Áno, ako všade - existuje určité percento bezohľadných a arogantných "cyklistov". Ja som mal za všetky tie roky konflikt asi s dvomi. Chybu však vidím na druhej stránke. A to v tom, že Bratislavský samosprávny kraj a magistrát hlavného mesta zhrabol dosť veľký finančný obnos, a to aj z eurofondov, na budovanie nových cyklotrás. Podotýkam nových, nie preoznačených turistických na cyklistické! Totiž rôzne spriaznené "pseudocyklokoalície" ich často vytvárajú tak, že na už existujúce turistické chodníky nastriekajú na stromy písmenká C. Problémy tak majú aj samotní cyklisti, lebo vyznačené sú aj dvadsať centimetrov úzke chodníky, ktoré sú po okrajoch zarastené kríkmi a konármi, ktoré sú potom nebezpečné. A to už nevravím o padajúcich konároch. Ak si myslíte, že sa tieto chodníky udržiavajú, ste na omyle.
Ďalším Kutkovým klamstvom je, keď pred kamerou tvrdil, že 99,9 % návštevníkov lesoparku je spokojných s jeho stavom. Vraj to konštatujú hneď pri vstupe do lesa, či z Koliby alebo Peknej cesty. Asi som slepý, ale nevidel som, že by mala na konečnej trolejbusu číslo 203 sídlo nejaká agentúra zaoberajúca sa prieskumom. No stretol som počas rokov už tisíce návštevníkov a zodpovedne vám môžem povedať, že to bolo len zalamovanie rukami, šomranie, i hlasné nadávanie, a to nehovorím, ako mimobratislavskí turisti vyčítajú: "Preboha, čo to s tým lesom robíte, to nie je park, ale rúbanisko!"
Tretím tvrdením riaditeľa lesoparku Vladimíra Kutku je výrok hodný štátnika. Neťažiť v lesoparku je ako nevyberať vstupné v ZOO. Toto povie človek, ktorý má na starosti obrovský, na zmeny citlivý a vzácny živý organizmus, o ktorý sa dobre starali celé generácie ľudí a dokázali aj ťažiť drevo aj prevádzkovať rekreačno-turistické zariadenia a to dokonca vo väčšej miere ako dnes. Asi nemali tú jedinú túžbu - chcieť urobiť z lesoparku výrobnú fabriku.
Ďalšie obavy má pán riaditeľ z toho, že z lesoparku vznikne prales. Ťažiť a vysádzať nové stromy treba o tom nepochybuje nikto z ľudí, čo majú zdravý rozum. Je to lesopark a návštevníci sa tam nebudú cez les presekávať mačetami. Ide len o to, ako ťažba prebieha. Sám riaditeľ pred časom tvrdil, že únosné pre lesopark by bolo ťažiť okolo 5000 metrov kubických ročne. (Inak slovo lesopark dnes už aj tak stráca zmysel). V zápätí však hovoril, že ťažia okolo 15000 metrov kubických dreva ročne. Tak si vyberte. Ťažbu obhajuje tým, že z ťažby dreva platia údržbu ciest a chodníkov, no chodníky sa až na svetlé výnimky neudržiavajú. Choďte sa presvedčiť hoci aj teraz. Popadané konáre odhadzujú takmer bez výnimky turisti. Ťažké mechanizmy vchádzajú do lesa výlučne po búrkach a dažďoch, takže hlavné chodníky sú polmetrové jamy plné blata. Tvrdí, že ťažbou dreva si sami zarobia na prevádzku a chod lesoparku a od magistrátu tak nepotrebujú dotácie vo výške okolo 300 000 eur ročne je pravda. Ťažbou dreva zarobí správa mestských lesov približne raz toľko. Otázne je však za akú cenu? Okrem toho obyvatelia sa na tomto tvrdení smejú, pretože dotácia pre lesopark sa im zdá zanedbateľná popri tých desiatkach miliónov eur ktoré sa každoročne strácajú v takých molochoch ako je Bratislavská vodárenská spoločnosť alebo Dopravný podnik mesta Bratislavy či v takých nezmyselných podnikoch, ktoré už dávno nemali existovať, ako napríklad Správa telovýchovných a rekreačných zariadení Bratislavy. Mimochodom, zrušiť ju chceli už pred mnohými rokmi. To, máme mať radosť, že mestské lesy sú zárobkové?
Ďalším výkrikom do tmy boli Kutkove slová, že turisti poľovníkov nechcú a vinohradníci ich zase prosia, aby sa zver strieľala. Akí vinohradníci? Veď vinice sú zdevastované. A turisti naozaj poľovníkov nechcú. Asi by ste nejasali od radosti, keby vám niekto na turistickom chodníku omylom zastrelil dieťa. Už som zažil ostrú streľbu večer za tmy na jednom z hlavných chodníkov pri Železnej studienke. Dopĺňali ju svetlá reflektorov. Z lesoparku sa akýsi podivným spôsobom stal poľovný revír. V normálnom poľovnom revíri však platia tvrdé pravidlá, poľovačka musí byť dopredu ohlásená na príslušnom miestnom úrade a dokonca aj na policajnej stanici. Policajti potom často chodia pred poľovačkami na ich zahájenie a dávajú strelcom fúkať. Keď som sa pýtal policajtov na Kramároch-Jahodovej ulici, čo je okrsok, ktorý má na starosti značnú časť lesoparku, či niečo podobné ako ohláška poľovačky zažili, krútili záporne hlavami. Myslím, že sa dohodneme, že zver sa samozrejme nemôže premnožiť a to tak, aby sa dostala až do centra mesta. Poľovačky v lesoparku napokon vždy bývali, boli ohlásené, nikto neprotestoval. Nie, že by to bol môj obľúbený šport, ale často som sa s poľovníkmi rozprával - chodili totiž zver počas zimy aj prikrmovať a poctivo brigádovali aj pri zbere sena po lúkach. Vtedy však nebol riaditeľom mestských lesov Vladimír Kutka. Teraz sa situácia zmenila. Vzniklo akési občianske združenie, ktoré potom ďalej prenajíma poľovný revír tretím osobám, ktoré vymysleli, že tá nečakaná streľba v ktorýkoľvek deň v roku a ktorúkoľvek hodinu, sa volá "sanitárny odstrel". V tomto prípade - keďže revír spravuje občianske združenie - nemusí byť nič ohlásené a strelec môže ísť do lesa so zbraňou aj samostatne a dokonca vlastným autom!
Ako som spomenul v úvode, spolu s Vladimírom Kutkom sedel v štúdiu aj Ivo Nesrovnal, ten navrhol vedeniu magistrátu, aby sa do konca roka zastavila ťažba dreva v lesoparku. Samozrejme mestskí poslanci to odhlasovali. Veď je pred voľbami. V čom je teda háčik? Že ho to napadlo práve teraz pred voľbami a v čase keď je bratislavská verejnosť dosť precitlivená na rôzne výruby. A to najmä po tom, čo sa stalo na bratislavskej Kolibe. Kde bol, keď sme prosili a hľadali podporu u poslancov a starostov? Jediný z poslancov, ktorý sa o kauzu zaujímal a bol aj pri prvej demonštrácii pred Ministerstvom pôdohospodárstva SR, bol Tomáš Korček, zastupujúci miestnu časť Nové Mesto. Ostatní, hoci sa to dotýka celej Bratislavy, boli v pozícii mŕtveho chrobáka. Vrátane pána Nesrovnala. A ešte jedna poznámka Ivo Nesrovnal s Vladimírom Kutkom si túto debatu veľmi dobre načasovali. Ťažba v lesoparku totiž prebieha takmer výlučne v zime a skoro na jar, v čase vegetačného pokoja. Teda aj prípadná ťažba začne až po novembrových voľbách a prví jarní turisti sa budú pravdepodobne po Štefánikovej magistrále brodiť v polmetrovom bahne.
Preto si myslím, že títo dvaja páni nepatria medzi ľudí, ktorí by mali v Bratislave rozhodovať nielen o tom, čo sa bude robiť v lesoparku, ale ani o tom, kto má pozametať pred zastávkou MHD.
K námietkam pána Kutku sa vyjadrujem v tomto článku: http://puk.blog.sme.sk/c/373646/vyvraciam-klamstva-riaditela-mestskych-lesov.html
