Tých, ktorí pozitívne pre mesto naozaj niečo robia, treba hľadať vo všemožných občianskych združeniach, ktorých sú v Bratislave desiatky. Občianske združenie musí byť pomaly na každej ulici, bez nich sa totiž už nepohne ani lístok na strome. Bratislava je totiž smiešno-hororovým mestom, už na posmech celému Slovensku. A právom. Pod taktovkou neschopného primátora Ftáčnika, ktorý nedokáže so svojou suitou "Mladých sociálnych demokratov" (akéhosi Socialistického zväzu mládeže strany Smer), riešiť ani tie najzákladnejšie problémy. Denno-denne čítame o tom, že developer začal stavať bez stavebného povolenia, že ktosi vyrúbal rad stromov, že pán Ftáčnik vydáva záväzné rozhodnutia na výstavbu, aj keď odborné posudky hovoria pravý opak - ako to bolo v prípade Železnej studienky. A denno-denne vidíme, že na rozkopaných uliciach Štúrovej alebo električkovej trate v Dúbravke pracujú jeden-dvaja zúfalí robotníci. Ľudia sú už takí zdeformovaní zlou správou mesta, že s nadšením ďakujú, keď im po 32 rokoch opravia asi 5 percent cesty ako v prípade Podkolibskej (asi 350 metrov), akoby oprava cesty mala byť niečim výnimočným. Bohužiaľ toto by mala byť úplne normálna a štandardná vec. Nie situácia na veľkú oslavu. Stačí sa prejsť po ceste, ktorú cez prázdniny opravili na rakúskej strane do Hainburgu.
Nedávno som čítal blog v Sme od pani alebo slečny Soni Svoreňovej, že Bratislavčania len frflú na svoje mesto a turisti ho obdivujú. To, že mnohí frflú a nemajú na to právo, je iste pravdou. To tí, ktorí sa nezaujímajú o veci verejné, takí, ktorí sa napríklad nikdy nezúčastnili volieb alebo sa neaktivizovali ako občania aspoň vo svojej štvrti. Ale zavádzať ľudí, že turisti sú priam nadšení naším mestom, je odvaha. Stretávam sa s mnohými zahraničnými návštevníkmi, nenadávajú, nezhadzujú, ale dosť často krútia hlavami, keď vidia výstavbu panelákov po kopcoch, nad hnilobou prežratými trolejbusmi a rozbitými cestami. No ak sa opýtate tlmočníkov a sprievodcov, ktorí sprevádzajú turistov, dozviete sa, že posledné roky zahraniční turisti návštevu Bratislavy riešia rýchlovkou - za tri hodiny si pozrú staré mesto, hrad, niektorí Devín, poprípade na vyvezú na Kamzík či televíznu vežu a šup späť na noc a dlhší pobyt do Viedne. Bratislava je pre drvivú časť turistov v strednej Európe žiaľ len fakultatívny výlet. Tí ostatní pozorujú Bratislavu z terasy výletnej lode. Ak sa chcete presvedčiť aj inak, prejdite sa po centre mesta a spýtajte sa v najvychytenejších hoteloch, či majú voľné izby. Všetky sú takmer prázdne a ceny za noc s raňajkami sa z roka na rok prepadávajú až na cenovú úroveň hostelov.
Tento obdiv blogerky však má svoj zámer. Ak by autorka bola nezávislá, nemal by som právo spomenúť ju ani slovkom. Ale pani blogerka je členkou predstavenstva nezmyselného mestského podniku pod názvom Bratislavská organizácia cestovného ruchu-Bratislava Tourist Board. Pozrite si program tejto organizácie a spadnete z nôh. Vyberiem len jeden bod: "Podporuje kultúrny, spoločenský a športový život a zachovanie prírodného dedičstva a kultúrneho života." Ak si prečítate celý program, pochopíte, že náplň práce tejto organizácie sú len samé frázy. Ak sa začítate pozornejšie, zistíte, koľko táto organizácia zamestnáva ľudí. Mimochodom založená bol a v roku 2010, takže nemusíme hádať koho pričinením. Aby som sa vrátil k Soni Svoreňovej, je aktívnou prispievateľkou do postkomunistického periodika Nové Slovo a aktívnou členkou mládežníckej organizácie Mladí sociálni demokrati. No to, čo je neprípustné, je, aby sa takýmto témam rozhorčene vyjadroval človek, ktorého živí magistrát z daní obyvateľov v nezmyselnom podniku a má blízko k strane Smer, ktorá sa nepriamo podieľa na devastácii hlavného mesta.
