Ako odstrašujúci príklad si zoberme hlavné mesto Bratislavu. Prečo sa tak deje? Módou sa v poslednej dobe stalo bývanie v lese. Už to nie sú jachty, ostrovy, snáď už ani poľovačky tak nefičia. Developeri objavili nový fenomén - les. Aby to bolo cool, musí to byť miesto, ktoré je z hľadiska prírodného a kultúrneho najhodnotnejšie. Zbohatlíkom bez morálky totiž nie je jedno, kde budú bývať. Musí to byť miesto, ktoré im budú všetci závidieť.
Aj preto v poslednej dobe začala stavebná aktivita v ochrannom páse vinohradov, ale aj priamo v lesoch Bratislavy naberať na obrátkach. Začína sa to v Rači, pokračuje oblasťou Slanca a ďalej Ahojom. Kto je za tým? Na spomínanom Ahoji začína vystrkovať rožky "stavebník" Michal Hrbáček. Áno, ten Hrbáček známy z Lexovej SIS - má načierno postavený dom vo vinohradoch na Ahoji. Veľký "rozvoj" stavebného ruchu je aj na Kolibe, a to napriek tomu, že už v roku 2008 tu mala nastať stavebná uzávierka, kým sa nedobudujú kanalizácie a prístupové komunikácie. Stavebná uzávierka je mýtus, cesty sú stále len tie, čo sa postavili po Druhej svetovej vojne, kanalizácia nestačí a nie je dobudovaná na celej Kolibe, nestačí ani tlak vody. Za takýto stav môžeme ďakovať konkrétnym ľuďom: Ing. Ľudovítovi Kollárikovi, prednostovi MÚ Bratislava Nové mesto, Ing. Františkovi Mészarošovi, vtedy vedúcemu oddelenia Územného konania a stavebného plánovania a hlavne Ing. arch Jaroslavovi Kockovi architektovi Miestnej časti Nové Mesto. Stačí si pozrieť materiál č.19. z roku 2008. Mimochodom týchto troch pánov prezývajú Novomešťania "hrobári Nového Mesta". Stačí keď návštevníkov cestou do lesoparku na Kamzík privíta vo vihoradoch betónové sídlisko popri najrozbitejšej ceste v Bratislave, mimochodom rozbili ju práve developeri ťažkými mechanizmami, kade nechcú chodiť ani taxíky. Tieto byty sú väčšinou prázdne, večer sa menia na miesto duchov a aj tie predané sa znovu predávajú.
Ale prečo to všetko spomínam? V bývalých filmových ateliéroch onedlho začne výstavba nových bytoviek, budú ich stavať J & T, im patrí pozemok ateliérov. Zatiaľ síce plánujú údajne postaviť len niekoľko desiatok bytov a niekoľko víl. Ale, veď ich už poznáme, stačiť im to nebude. Bytovky totiž budú stáť pri ceste a pozemok bývalých filmových ateliérovje taký rozľahlý, že od jeho konca je Kamzík čo by kameňom dohodil. Podobný postup developerov poznáme. Urobí sa projekt, potom sa pridá druhá, tretia, štvrtá a neviem ešte koľká etapa. Rád by som videl, ako vyriešia problémy s kanalizáciou, tlakom vody a kde chcú vybudovať prístupové cesty. Opäť pripomínam, na Kolibu vedie jedna hlavná prístupová cesta, ponad ktorú vedie trolejová trať. Kto ich vybuduje? Kadiaľ budú viesť? Podobný projekt, ale v oveľa menšej miere predstavilo J & T v Devíne nad bývalým poľnohospodárskym družstvom. Najprv bola jedna etapa a teraz sú štyri. Sú to síce bungalovy, ale bude ich tam požehnane a tiež tam vedie jediná prístupová cesta.
To nie je všetko. Podobným snahám developerov sa musia brániť aj ostatné časti Devína, priamo pod štátnou prírodnou rezerváciou Devínska Kobyla, nespávajú však pokojne ani obyvatelia Dúbravky, Devínskej Novej Vsi, Záhorskej Bystrice, ale choďte sa opýtať trebárs do Lozorna, alebo do inej obce pod Malými Karpatmi. Odpoveď dostanete všade rovnakú. Developeri drancujú Malé Karpaty. Nestačí, že si bratislavský lesopark ničíme masívnou ťažbou dreva (ktorá sa, mimochodom, akoby zázračne vykonáva vždy po období dažďov, aby staré vetriesky napáchali čo najviac zla a narobili polmetrové kolaje na lesných cestičkách). Z druhej strany to nie sú píly, ale betón.
Zdá sa, že pokiaľ sa v Bratislave a jej okolí nestanovia jasné pravidlá pre mesto a dotknuté mestské časti, v hlavách novozbohatlíkov sa budú stále premietať podobné scenáre. Sami na vlastné oči vidíte, že od dobroty sa už nezmestia do kože.
