V prvom prípade ide o Vernosť, bratislavskej verejnosti známu svojim rôznorodým využívaním, kde sa svojho času chodila vo voľnom čase zabávať široká škála ľudí z celej Bratislavy. Nachádza sa vo štvrti Dimitrovka. Jej osud a postupné chátranie sa spustilo, keď nastúpil do funkcie starostu mestskej časti Nové-Mesto práve Rudolf Kusý. Začínalo to nenápadne, postupne. Ako inak. Ešte si pamätám keď sa tam roku 2014 uskutočnilo pár stretnutí obyvateľov s pánom starostom, dožívala tam reštaurácia, postupne zanikali ďaľšie a ďalšie prevádzky. Ak pôjdete okolo, na prvý pohľad nezbadáte, že že budova je na spadnutie. Pretože to je len pomyselná Potemkiáda. Ak by ste sa dostali do vnútra, zažili by ste spúšť. Poviete si veľká budova, náročná údržba, finančne náročné rekonštrukcie. Iste. Ale každé ale, má aj druhé ale. Novomestská samospráva od roku 2010 zarobila na nájmoch viac ako 1 milión eur a investované bolo do nej za celé roky-rokúce nie viac ako päťdesiattisíc eur. Viete takáto budova nie je na to, aby sa z nej vytiahli peniaze a nechala sa zdevastovať. Má slúžiť obyvateľom vo verejnom záujme a preto je povinnosť udržiavať ju v použiteľnom stave. A aby som nezabudol, v tejto budove neboli 4 roky robené revízie energetických zariadení. Rozumiete, po budove sa prechádzali rôzni ľudia a energetické siete bez revízii. Totálna arogancia.
Ďaľším veľmi smutným príkladom veľmi zlého hospodárenia s majetkom obyvateľov bratislavského Nového-Mesta prostredníctvom starostu Rudolfa Kusého je žalostne zdevastovaná budova kedysi veľmi populárneho kultúrneho zariadenia na Makovického ulici vo štvrti Zátišie. Kameňom na dohodenie od Ľudovej štvrti. Celé generácie to bola ikona kultúry vo štvrti s tisíckami obyvateľov. Konali sa tam svatby, rodinné oslavy, karnevaly, divadelné predstavenia, čítania, premietania filmov mnoho ďaších aktivít. Každý z obyvateľov si tam našiel svoje miesto. Od škôlkárov až po dôchodcov. V súčastnosti sedemdesiatroční ľudia s nostalgiou a so smútkom spomínajú, čo všetko tam zažili. Odporúčal by som vám vidieť ako budova vyzerá dnes. Zasa len oči pre plač. Zvonku aj z vnútra. Postavená bola v štýle veľkého rodinného domu - vily, ako keby si ju stavali pre bohatého mešťana alebo zemepána. Tvorí ju len prízemie, tak aby stavba citlivo zapadla medzi okolitú zástavbu rodinných domov. V súčastnosti už nikto nepostaví podobný projekt s tak veľkorysým ohľadom na okolie. Od nástupu do funkcie pána starostu v roku 2010 z jeho úst zazneli stovky sľubov, že sa bude nehnuteľnosť s okolitou záhradou revitalizovať a čo všetko tam bude. Výsledok je ten, že sme celých dvanásť rokov počúvali len prázdne reči. (To by mohol byť slogan starostu Kusého do budúcich volieb: "Prázdne reči".) Dospelo to až tak ďaleko, že ľudia, ktorí mu uverili a kandidovali s ním v komunálnych voľbách v roku 2014, a neskôr sa niektorí z nich aj stali miestnymi poslancami, trpezivo čakali čo sa bude diať. Verili, dúfali, prosili. Vo voľnom čase sa zo všetkých síl snažili zvrátiť žalostný stav. Nestalo a nič a dnes sú tvrdými kritikmi starostu Rudolfa Kusého.
Bizardným príkladom neschopnosti vedenia mestskej časti je aj nehnuteľnosť na Vihorlatskej ulici vo štvrti Mierová kolónia. Ďalšia z budov, čo roky chátra. Aj tu zaznelo mnoho sľubov. Že tam bude sídliť škôlka. Sídli? Samozrejme, nesídli. A to napriek tomu, že mestskej časti bola pridelená, prostredníctvom štátu, dotácia na revitalizáciu. Prirodzene z eurofondov, kde by bola každá investícia následne preplatená. Vyčerpať ju treba do konca roku 2023 takže už teraz vám môžem predpovedať, že celý projekt skrachuje. Škôlku, ktorú potrebuje mestská časť aspoň tak ako soľ, by však nemuseli využívať len ľudia z Mierovej kolónie, ale celej mestskej časti. Tu vám poviem aj bizardný nápad z hlavy pána starostu Rudolfa Kusého - a to dopravné riešenie, teda prístup do škôlky, pretože škôlkárov rodičia vozia autami. Priamo cez Mierovú kolóniu okolo parku a ihriska je veľmi zlý prístup, ale pán starosta vymyslel, že prístup vyrieši cez pozemky blízko sídliacej veľkej súkromnej spoločnosti z Rožnavskej ulice. Zatiaľ to však má iba v hlave, našťastie. Len tak trochu na okraj, jemu blízki úradníci totiž nie sú schopní zariadiť ani opravu zničenej dopravnej značky a to počas rokov rokúcich, nie riešiť niečo dôležitejšie.
Prikladom totálneho nezáujmu, arogancie a neschopnosti je aj lukratívny priestor na Športovej ulici v lokalite Tehelného poľa. Ak by ste naozaj videli v akej zaujímavej lokalite s veľmi dobrým prístupom sa nachádza, onemiete. Veľkolepý, bezbariérový je aj vstup do celej budovy. V nej vlastní mestská časť veľmi lukratívny priestor. Poviete si prečo ho neprenajme? Prečo? Lebo sa snád už nikomu z úradu, teda z vedúcich pozícií, nechce bez úplatku pracovať. A tak budova prechádza tiež postupnou devastáciou. Ja som síce našiel svojho času, snáď pred piatimi rokmi, ponuku mestskej časti na prenájom. Našiel som dokonca troch záujemcov na prenájom a to dokonca takých, čo by priestor na vlastné náklady zveladili. Výsledok? Nikto sa im nikdy neozval.
Ak sa niečo v mestskej časti udržiava aspoň v akom-takom pouziteľnom stave ,čo sa týka nehnuteľností, tak je len pod tlakom verejnosti, pod enormným tlakom niektorých poslancov (nie, nie tých z jeho klubu). Všetci títo venujú tejto problematike také úsilie, toľko stoviek ak nie tisícok hodín, že to už hraničí so bláznovstvom. A keďže všetko, čo sa týka samosprávy prechádza takýmito procesmi, starostu ako je Rudolf Kusý nepotrebujeme. Je čas si to uvedomiť.
