Čo vidieť v Cinque Terre za 3 dni (+ video)

S blížiacou sa Veľkou nocou sme si plánovali ďalší výlet, znovu do Talianska, do Cinque Terre, kde nás to už dlho lákalo.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

Ak chcete ušetriť 10% z ceny Vášho ubytovania cez booking.com, kliknite na tento link: https://www.booking.com/s/23_8/belusr50, nájdite a zajednajte si svoje ubytovanie a po absolvovaní ubytovania sa Vám na účet vrátia peniaze. Nezabudnite si v nastaveniach bookingu zadať číslo svojej karty. Tieto peniaze môžete potom použiť na cestovanie alebo na niečo úplne iné :-)

Z Bratislavy je to viac ako 1 000 km, cesta trvala 10 hodín. Náš výlet trval 4 dni aj s cestou, čo bolo na túto oblasť akurát.

Oblasť Cinque Terre, v preklade Päť zemí, je časť Talianska na západnej strane začínajúcej „čižmy“. Tvorí ju 5 dediniek medzi mestom La Spezia a Levanto: od východu Riomaggiore, Manarola, Corniglia, Vernazza a Monterosso al Mare. Oblasť je zároveň národným parkom. Obmýva ju Ligurské more. Určite poznáte malebné obrázky farebných domčekov na skalnatých útesoch z Instagramu. Keďže je táto oblasť ťažko dostupná, zachovala si svoj pôvodný charakter, vďaka čomu bola v roku 1997 zapísaná medzi pamiatky svetového dedičstva UNESCO. Aj kvôli tomu buďte pripravení na davy turistov, hlavne v období od mája do septembra.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V piatok skoro ráno sme vyrazili a okolo štvrtej poobede sme už boli v meste La Spezia. Mýto cez Taliansko nás vyšlo 43 EUR. Keďže dedinky sú uzavreté pre autá, dá sa zaparkovať iba na okraji , kde je parkovné astronomické, napr. v Riomaggiore 35 EUR na deň. Auto sme teda nechali na parkovisku pri hlavnej vlakovej stanici Stazione La Spezia Centrale. Býva dosť plné, mali sme šťastie, že sa uvoľnilo jedno miesto. Parkovné na deň je 18 EUR, my sme na necelé 4 dni platili vyše 60 EUR pri odchode. Je to dosť ale parkovisko je monitorované a chceli sme ušetriť firemné auto. Ak Vám stačí zaparkovať, po meste sú parkovacie miesta vyznačené bielou čiarou, ktoré sú zadarmo a modrou, ktoré sú platené, ale sú lacnejšie ako naše parkovisko. Alternatívou je tiež parkovisko pri vlakovej stanici Migliarina, ktoré je zdarma, bolo voľné a tiež sa odtiaľ vlakom dostanete do Cinque Terre. Nie je však strážené. Viac info o parkovaní tu https://cinqueterreinsider.com/2017/04/04/the-2017-payment-parking-situation-in-riomaggiore/

SkryťVypnúť reklamu

Na vlakovej stanici sme si v automate kúpili lístok na vlak (návod je vo videu nižšie). V niektorých sa dá platiť iba kartou. Jednosmerný lístok stojí 4 EUR a vlaky chodia približne každých 15 minút (smer Levanto). Celodenný lístok na vlak stojí 18 EUR. Na každej vlakovej stanici je informačná kancelária. Je potrebné si lístok pred jazdou označiť. Z nástupišťa č. 1 sme boli za pár minút v prvej dedinke Riomaggiore, v ktorej sme bývali. Ubytovanie sme mali cez www.booking.com a priamo v dedinkách je drahšie, ale stojí za to! Nás vyšlo na 3 noci pre dve osoby 345 EUR. Z vlakovej stanice sa do centra dostanete tunelom po pravej strane alebo chodníkom popri mori priamo z nástupišťa. Rýchlo sme sa ubytovali a vyšli sme do uličiek medzi farebné domčeky, kde sa motkali ľudia a voňalo jedlo.

SkryťVypnúť reklamu
Riomaggiore
Riomaggiore 

Riomaggiore je rybárska dedinka, ktorá stojí na dvoch protiľahlých strmých skalách, pričom domčeky sú natesnané jeden vedľa druhého. Medzi stavbami vedú uzučké krivolaké uličky a hlavne stovky schodov. Rybári v tejto oblasti lovia hlavne ančovičky. Kúpili sme si Frito misto do kornútka- morské plody a zeleninu v cestíčku a vydali sme sa hore kopcom cez Via Colombo, hlavnú tepnu, kde nájdete reštaurácie, obchody a bary. V dedinke sa nedá stratiť, lebo je malá a v podstate sme si spravili okruh cez okraj dediny, kde je parkovisko a Via de Gasperi, ktorou sme sa dostali k pevnosti Castello. Pevnosť pochádza z trinásteho storočia a má dve veže, ktoré mali obrannú funkciu počas pirátskych útokov. Z pevnosti mal viesť tajný tunel až k prístavu, ktorý mal slúžiť v prípade úniku. V dedinke sú tri kostoly. Z pevnosti sme zišli až k vlakovej stanici, z ktorej sme sa vydali chodníkom popri mori. Tieto chodníky sú najkrajšie, pretože z jednej strany je dedinka, z druhej more, nebolo tu veľa turistov a je z nich najkrajší výhľad na celú dedinu. Chodníkom sme sa dostali do prístavu, kde nájdete vyhliadku, odkiaľ je najkrajší pohľad na Riomaggiore, hlavne pri západe slnka. Z vlakovej stanice vedie aj najznámejší chodník vytesaný do útesu vedúci do vedľajšej dediny Manarola - Via dell' Amore, čiže Chodník milencov. Ten je ale kvôli zosuvu skál dlhodobo zavretý a otvorenie je naplánované až na rok 2021. Keď je dobré počasie, medzi dedinami premávajú aj lode.

SkryťVypnúť reklamu

Na druhý deň sme sa vlakom vybrali do poslednej dedinky Monterosso. Je to najväčšia dedina a má aj piesočnú pláž a tým pádom aj viac možnosti na ubytovanie. Všetky dedinky z jednej strany lemuje more a z druhej kopce posiate olivovníkmi a viničom. Z vlakovej stanice sa môžete vydať vľavo popri mori cestou, kde cez tunel prejdete do centra dediny. Druhá možnosť je, že po pár metroch cesty vľavo sa vydáte po schodoch a dojdete tiež do centra, ale popri kapucínskom kláštore a cintoríne S. Francesco a strážnej veži Aurora. Poprechádzali sme sa po mestečku, dali si vínko, nazreli aj do kostola S. Giovanni Battista a keďže sa počasie vylepšilo, pustili sme sa z pláže po chodníku do vedľajšej dediny Vernazza. Po pár minútach sme došli k strážnej búdke a reťazi, kde sa vstupovalo do národného parku. Kvôli počasiu bol chodník zavretý. V informačnej kancelárií si vopred zistite, ktoré chodníky sú otvorené. Niektoré sú zavreté dlhodobo a niektoré uzatvárajú podľa počasia. My sme takúto informáciu nemali a preto sme sa s optimizmom vydali na túru. Pri rampe sme si povedali, že keď už sme tu, tak ideme na vlastné riziko. Zopár ľudí išlo pred nami. Inak by bol vstup do národného parku spoplatnený. Preskočili sme reťaz a už sme šlapali. Túra do ďalšej dediny trvá hodinu a pol, má 3 km, vyšliapete mnoho schodov a stojí za to! Stretli sme iba pár turistov, slniečko svietilo, už na konci marca bolo na krátke rukávy, cez plece sme videli vzďaľujúce Monterosso a pred nami nekonečné more a jarná príroda.

Obrázok blogu

V dedinkách je príliš veľa turistov na to, aby ste si užili atmosféru tejto nádhernej oblasti. Chodník je značený červeno bielou značkou (ako aj všetky medzi dedinami) a je potrebné mať pevnú obuv, aspoň tenisky. Po hodinke sme už v diaľke zbadali Vernazzu a po necelej hodinke a pol sme opäť preskočili reťaz a vošli do dediny cez úzke uličky. Opäť raz najkrajší pohľad na dedinku bol z týchto miest, ktoré sa oplatí vyšliapať.

Vernazza
Vernazza 

Je jediným prírodným prístavom v Cinque Terre. Neďaleko prístavu sa nachádza kostol sv. Margaréty z Antiochie, ktorý má 40 m vysokú zvonicu s osemuholníkovým pôdorysom. Ako každá dedina, aj táto má svoju pevnosť. Inak je dedinka podobná, ako ostatné. Malebné domčeky, reštaurácie a obchodíky, prístav, kostol, pevnosť. A veľa turistov. Dali sme si tu večeru a vrátili sme sa vlakom späť do Riomaggiore, ale s presvedčením, že sa zajtra musíme vrátiť.

A tak sme si v nedeľu ráno dali na raňajky focacciu v malej pekárničke a vlakom sme sa vrátili do Vernazzi. Vyšli sme na pevnosť Belforte, odkiaľ sme mali výhľad na celú dedinu. Vstupné bolo 1,5 EUR. Vrátili sme sa uličkami späť do dedinky a o uličku ďalej bola značka, že sa tam začína chodník do Corniglie. Musíte dávať pozor, aby ste si ju všimli.

Výhľad na Vernazzu
Výhľad na Vernazzu 
Vernazza
Vernazza 

Po schodoch a chodníkoch sme vystúpili nad dedinu (opäť miesto s najkrajším výhľadom iba 10 minút od prístavu) a došli sme k búdke, kde tentokrát bol aj strážnik, chodník bol otvorený ale nepýtal od nás vstupnú kartu, ani peniaze, tak sme pokračovali. Vstup na turistické chodníky je spoplatnený, tak neviem, či sa len pozabudol alebo platia aj výnimky. Aspoň sme ušetrili. Túra medzi Vernazzou a Cornigliou trvala približne hodinku a nebola náročná. Na začiatku bolo stúpanie a pár schodov ale neskôr sme prechádzali cez olivové háje a vinič, až sme sa dostali k domčeku, kde sme si dali čerstvú pomarančovú šťavu. Okná boli otvorené dokorán a tak sme si šťavu vychutnali pri pohľade na ďalšiu dedinku, Cornigliu. Skoro celá trasa vedie popri mori.

Olivové háje
Olivové háje 

Na konci trasy už bola opäť reťaz a oznámili nám, že trasu medzičasom opäť uzavreli, kvôli prácam. Prešli sme krížom cez cestu na ďalší chodník, ktorý nás doviedol do centra ku kostolu S. Pietro.

Corniglia
Corniglia 

Corniglia je najmenšia dedinka a tiež najvzdialenejšia od mora, lebo leží na 100 metrovom útese. Keď sem prídete vlakom, musíte do dediny vyšlapať vyše 300 schodov alebo sa zviesť autobusom. Kvôli polohe sa nazýva aj Orlie hniezdo. V okolí sa nachádzajú najrozsiahlejšie vinice tejto oblasti, kde sa pestuje vinič na lokálne víno Sciacchetra. Vyrába sa zo sušených hrozien zozbieraných nie skôr ako 1. Novembra. Určite ochutnajte, ak máte radi sladké, ovocné víno. Na námestí sme si dali obed a zmrzlinku. Uličky boli plné ľudí, takže sa dalo v pokoji prechádzať iba v odľahlejších miestach. Ak sa chcete peši presunúť do Manaroly, cesta vedie od kostola. Jediná dostupná pešia trasa prechádza dedinou Volastra a trvá dva a pol hodiny. Túto jedinú trasu sme vynechali a do Manaroly sme sa previezli vlakom.

Manarola
Manarola 

Už na stanici nás privítalo množstvo ľudí, Manarola je najnavštevovanejšia dedinka a jedna z najfarebnejších. Prešli sme centrom dedinky až k moru, kde sa dá chodníkom prejsť do parčíka, kde je bar, detské ihrisko a oddychová zóna. Tam vznikajú ikonické fotky Manaroly, ktoré všetci poznáme. Ponad celú Manarolu vedie chodník terasovitými vinicami, takže keď sa nechcete pretĺkať pomedzi dav ľudí a chcete mať aj výhľad, choďte tadiaľto. Vyšli sme na námestí pri kostole na konci dediny, kde začína cesta 531 (znovu červeno biela značka). Bola síce tiež oficiálne uzavretá, ale chceli sme sa do Riomaggiore vrátiť peši, tak sme šli po tejto trase. Ide o pôvodnú cestu medzi Manarolou a Riomaggiore, keď ešte neexistovala Cesta milencov. Tento úsek je dosť náročný a strmý. Túra trvá asi hodinu a cestu lemujú vinohrady. Na konci, v dedinke Riomaggiore je brána, ktorá bola zavretá, tak sme si našli cestičku pomedzi záhradky a vinič a vyšli sme priamo do dediny. Tento úsek odporúčam dobrodruhom.

Čo je zaujímavé, už na konci marca boli stromy plné citrónov a pomarančov. Táto oblasť je známa aj kvôli potápaniu, pretože sa v okolí nachádza množstvo jaskýň. Celkovo trasa medzi všetkými dedinami je dlhá približne 16 km a dá sa prejsť za 6 hodín. Čo sa týka jedla, všade natrafíte na ančovičky, ktoré sa lovia v tejto oblasti. Trofie je druh cestovín z gaštanovej alebo pšeničnej múky a je jedným z predkov modernej a sofistikovanejšej cestoviny. Jeho sprievodom je pesto, originálna Ligúrska omáčka vyrobená z bazalkových listov, extra panenského olivového oleja, strúhaného syra, píniových orieškov a majoránky. Stretnete sa aj so zeleninovými koláčmi "torte di verdura", omeletou frittatou, plackou z cícerovej múky farinatou.

Tento výlet bol pre nás balzam na dušu, lebo sme si užili pekné počasie, ticho, prírodu a nádherné scenérie pri túrach, prevetrali sme sa po dňoch strávených v kancelárií a vychutnali sme si dobré jedlo a vínko. A na záver videjko, ktoré Vám ukáže viac. https://youtu.be/x3RiFcLei3w

Miroslava Pukajová

Miroslava Pukajová

Bloger 
  • Počet článkov:  19
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Rada spoznávam nové miesta a tu môžem posunúť moje zážitky ďalej. Skúsenosti ľudí sú niekedy viac ako fakty z bedekrov. Dúfam, že moje zážitky a informácie, ale tiež fotky a videá pomôžu a poradia, čomu sa vyhnúť a čo naopak stojí za to!V prípade otázok ma neváhajte kontaktovať na miroslavapukajova@centrum.sk Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

713 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

50 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
SkryťZatvoriť reklamu