jej jemné ťahy ruky sa zachovali dodnes na vyžltnutom papieri. zobrala som jej knihu do rúk, akoby to bola nejaká biblia, ale pre mňa to bola v tom momente oveľa väčšia knižnica poznania. prvé slová na stránke sa mi vrývali do srdca, akoby ich napísala ona sama ostrým hrotom pera. zabíjali nádeje i sny a stavali veľké paláce plné túžob siahajúce až do nebies. jej neokresané spôsoby, ktorými si ma podmaňovala. jej slová vo vetách boli rečou, ktorou ku mne hovorila tlmeným hlasom a pritom si odklepávala cigaru. každá jej myšlienka súčasne prechádzala mojou hlavou a za slovami sa akoby potajme skrývali tie významy, ktoré tam videla i ona. nehrala sa na Tolkiena, Tolstoja či Dickensa. bola vrtošivým sprievodcom v tom jej zvláštnom svete. jej ruka ma neviedla priamo, ale zato pútavo. navštívili sme spolu miesta, o ktorých snívala, prežili sme city, ktorými horelo jej telo. v jednom momente sme milovali, nenávideli i blúznili spoločne. stávala sa tajomným milencom, ktorý sa po nociach zakráda mestom, aby nepozorovane vkĺzol do postelí svojich mileniek. v mojich myšlienkach ožívala, ako ožívajú domy v ideách architekta. snažila sa ma naučiť ako uchopiť pero, ako vycítiť literatúru, ako zabudnúť na pravdu. ukázala mi, že nebo nie je modré a tráva nie je zelená. stala sa tak mojím vrahom, mojou matkou, mojou stvoriteľkou. hladila moje rany, smiala sa mojím trúfalým pokusom žiť, ale napriek tomu na mňa hľadela s láskou. tvarovala moje slová, ako to robí hrnčiar s hlinou na hrnčiarskom kruhu. i ja som sa krútila a vzpierala. ale dokonalosť jej pohybov, jej myšlienok, jej úmyslov mi nedovolila iný pohyb ani smer. zrazu som dočítala posledné riadky v knihe. náš svet sa rozplýval. moja láska sa mi už nesmiala do očí. rozplývala sa v neforemný oblak. prevracala a opäť som otvárala knihu, ale jej duša, akoby z nej už unikla. bolo počuť hlasité puknutie. ako keď na jar praská ľad. rovnako praskli steny našich palácov. naše kráľovstvo, v ktorom sme spolu žili, jedli a milovali sa. v mojom srdci nezostával však smútok. napodiv prekypovalo láskou a pokojom. akoby vedelo, že moja milovaná dýcha. v knihe. v ďalšom príbehu. opäť postavíme naše paláce preplnené túžbami. opäť budeme márnivé a bláznivé ako malé deti. ostatné ma náš nezaujíma. žijeme pre moment.
