Scenár, ktorý sa predpokladá je ten, že Grécko zbankrotuje a opusti Eurozónu. Čo by to znamenalo si dnes nevieme predstaviť preto sú obavy také veľké. Možno aj na toto vsadila grécka vláda.
Ďalšie názory sa stotožňujú s tým, že Gréci uvidia to, že štát nemá čím platiť dôchodky a mzdy. Ľudia vyjdú do ulíc. Vláda padne. Európa poskytne Grécku ďalší a ďalší úver, aby prežilo. Čo však znamená prežitie u Grékov je u našinca obrovský luxus. Budú sa konať nové voľby, zvíťazia proreformné strany a Grécko ostane v eurozóne.
Grécka kríza nebola náhodná a funkcionári EÚ jej mohli jednoducho zabrániť.
Grécko malo problémy už v októbri 2009, kedy svojou situáciou šokovali svet. Verejnosť sa dozvedela, že deficit Grécka na daný rok nebude 3,6% HDP, ale 12,8% HDP. Skutočný deficit Grécka však nakoniec dosiahol až 13,6% HDP.
Prekvapenie európskych lídrov bolo len dobre hrané. O problémoch Grécka vedela Európska únia už roky predtým.
Bývalý európsky komisár pre hospodárske a finančné záležitosti Európskej únie Joaquín Almunia v rozhovore pre Financial Times priznal, že Grécko poskytovalo EÚ každoročne chybné dáta o vládnych dlhoch.
Európska únia zlyhala už v momente, keď povolila Grécku vstup. Grécko dôležité údaje tajilo ešte pred tým. Nastal tak nekonečný kolotoč problémov, na ktoré dnes doplácame všetci.
Európski lídri od začiatku dlhovej krízy vedeli, že Atény nikdy nesplatia svoje dlhy.
Obchodovanie s Gréckom bolo pre nemeckých a francúzskych exportérov veľmi výnosné, EÚ nechcela zbytočne pichať do osieho hniezda.
Európska únia by si mala spomenúť na doterajšie klamstvá a podvody Grécka a zvážiť to, či mu poskytne pomoc a či to bude mať zmysel.
Ak by Grécko naozaj skrachovalo, doplatili by na to všetky krajiny eurozóny, teda aj Slovensko. Došlo by k odpisu dlhov. Vyše 3 miliardy eur je suma, ktorú Grécko dlhuje Slovensku.
Doteraz Slovensko poslalo Grécku cez Medzinárodný menový fond 40 miliónov. Všetko ostatné sú garancie, čo znamená, že ak Grécko nezaplatí, budeme musieť ich dlhy zaplatiť my.
Na vzniknuté škody a sa budú skladať ľudia, ktorí poctivo pracujú, plnia svoje povinnosti a nemajú nič spoločné s podvodmi bankárov a politikov.
Grécky premiér Alexis Tsipras označil “nie” Grékov ako víťazstvo demokracie.
Gréci aj za týchto najťažších podmienok a okolností dokázali to, že demokracia sa nenechá vydierať.
Teraz môžeme vidieť odvahu Grékov navzdory politického a ekonomického šikanovania Bruselu.
Výsledok referenda v Grécku môžeme považovať za víťazstvo v boji proti oligarchii Európskej únie.
Gréci konečne ukázali čo to znamená demokracia. Zvolali si referendum, do týždňa ho uskutočnili a jednoducho hlasovaním väčšina rozhodla čo ďalej. To je jasný príklad toho, ako víťazstvo patrí tým, ktorí sa dokážu zjednotiť a Grékom sa to podarilo. Narozdiel od nás, kde niekoľko mesiacov naši “demokrati” občanov presviedčali, aké je referendum nedemokratické a nevhodné a aby ľudia referendum odmietli.
V Grécku nediskutujú, či je referendum záväzné alebo nie, koná sa pre to, aby ľudia rozhodli o dôležitej veci.
Ak sa chceme vyhnúť Gréckemu osudu, mali by sme postaviť do vedenia štátu odborníkov, vzdelaných ľudí, ktorí nezaujato zhodnotia prínosy spoločnej meny a členstva v únii a pokúsiť sa zachrániť Slovensko. Voľba je na nás. My v marci 2016 rozhodneme, či sa vydáme cestou lepšieho života a skutočných reforiem, alebo sa vydáme cestou podobnou Grécku. Na jedno však netreba zabúdať, a to, že aj cesta do záhuby je dláždená peknými sľubmi.
