Určite si všetci pamätáte, ako šťastne sa tvárili politici pravicového štvorlístka tesne po voľbách. Hovorilo sa o spolupráci, oslavoval sa Mečiarov neúspech dostať sa do parlamentu, držali sa balóniky. Po niekoľkých mesiacoch však prišla krutá realita. Koalícia štyroch strán sa ukázala byť koalíciou šiestich a namiesto spolupráce prišli hádky a mediálne vojny. Postupne vychádzalo najavo, že ani tak veľký nepriateľ ako je Fico nestačí na to, aby sa títo egoisti dokázali zjednotiť a urobiť niečo pre túto krajinu.
V tomto predvolebnom súboji si často strany navzájom vyhadzujú na oči svoju minulosť, pripomínajú nesplnené sľuby a klamstvá. Pri tejto záverečnej rekapitulácii za rok a pol vládnutia Radičovej vlády môžeme pokojne konštatovať, že je len veľmi málo vecí, ktoré sa jej nedajú vytknúť. Niet sa čo čudovať, keď vládu vedú dve extrémne protipóly konzervatívcov a liberálov, ktoré sa, aj napriek sľubom, nevedeli zhodnúť ani v ekonomických otázkach. Anarchistická Matovičova strana rozbíjala dohody ako na bežiacom páse, kým sa Radičová zmietala vo vnútornom konflikte so svojou vlastnou stranou.
Táto koalícia nemala od začiatku šancu na úspech, pretože do popredia vystupovali viac stranícke záujmy ako záujmy občanov. Hovorí sa, že kde je vôľa, tam je cesta, no v tomto prípade šlo o vôľu, čo najviac si pre seba nahrabať, prípadne vytĺcť nejaké tie politické body.
Prvé témy, ktorým sa nová vláda začala venovať bola marihuana a zlúčenie Slovenskej televízie s rozhlasom. Marihuana vďaka talibanskému KDH nedostala šancu na úspech.
K tejto téme chcem povedať len toľko, že namiesto toho, aby sme sa zaoberali, či odsúdiť mladého človeka za jedného jointa, by sme mali porozmýšľať, prečo je táto droga vôbec taká populárna. Kde sa berie túžba mladých ľudí po hľadaní takéhoto úniku z reality.
Sulík povedal, že drogy sú svinstvo, Figeľ povedal, že drogy sú svinstvo, jeden ich chcel dekriminalizovať a druhý nie. Tam to končí, nikoho tie konkrétne prípady závislých ľudí nezaujímajú. Prípady, keď drogy a alkohol rozvracajú celé rodiny, keď otec mláti manželku a serie na deti, pretože ho okrem krčmy nič iné nezaujíma. Keď stúpa kriminalita, pretože závislosť znižuje pracovnú morálku a podpora od štátu na jedlo aj drogy nestačí. Je vidieť, že obe strany chceli len pohladkať brušká svojich voličov, ale v skutočnosti problém nechcú riešiť. Figeľ potreboval uspokojiť svoje voličky nad štyridsať rokov z vidieka a Sulík nechcel prísť o hlasy mladých užívateľov marihuany.
Prípad Rozhlasu a Televízie Slovenska zase ukazuje na neschopnosť a odbornú nepripravenosť tejto končiacej vlády. Pán Krajcer mal možno nejaký kredit ako novinár, no ako minister kultúry zlyhal na celej čiare. Vo verejnej diskusii na túto tému absolútne odignoroval názory profesionálnej obce a na kolene zbúchal zákon o RTS. Ako inak mám tohto človeka nazvať než darmožráč, ktorý dostal svoje kreslo neprávom? Veď sa nič nezmenilo, všetko je po starom, len namiesto dvoch inštitúcii tu máme jeden názov a rozhlas si dal vyrobiť novú neobvykle drahú internetovú stránku. Opäť sa ignorovalo jadro problému a to nekompetentné politicky nominované (ako inak) personálne obsadenie, ktoré dlhmi rozvrátilo Slovenskú televíziu.
Veľa sa sľubovalo aj pri riešení rómskej otázky, na miesto nastúpila mladučká Nicholsonová, ktorá chcela zaviesť e-pay karty. Nápad sám o sebe nebol zlý, niečo podobné má v programe aj Právo a Spravodlivosť, ale s kompetenciami, aké mala táto štátna tajomníčka, boli tieto opatrenia vopred odsúdené na neúspech. Nič sa nevyriešilo, zdraví a silní neprispôsobiví občania stále poberajú sociálne dávky za nič a množia sa nám tu prípady hulvátov typu Kotleba.
Azda najväčšími príkladmi (ne)fungovania tejto koalície sú voľba generálneho prokurátora a škandál okolo odpočúvania novinárov. Bez ohľadu na to, čo si myslíme o súčasnom prokurátorovi, pri ktorom sú reálne podozrenia, že kryje mafiánov, voľba neprebehla transparentne. Čo je to za koalíciu, kde hlas poslanca stoji 300 000 eur a ktorá si musí fotiť hlasovacie lístky, aby si zabezpečila potrebnú väčšinu? Kto nám to tu vlastne vládol tie dva roky, keď oficiálny názor strán a reálne hlasovania sú v rozpore? Vieme ešte komu sme dali náš hlas? Týmto dali Smeru a ich gašparkovi potrebné argumenty na to, aby mali dôvod na odmietnutie vymenovania Čentéša a mohli sa pokúsiť o nové hlasovanie. S naším súdnictvom to vôbec nie je nereálne.
Ďalším príkladom meganekompetencie tejto bandy darmožráčov je odpočúvanie novinárov Ľubomírom Galkom. Tento odkundes z obchodného prostredia trpiaci stihomamom po sérií čistiek vo svojom rezorte dehonestoval celú armádnu spravodajskú službu. Aby naša armáda nebola len neschopnou čiernou dierou na peniaze, nemôžeme sa spoliehať iba na odpočúvacie zariadenia. Treba vyhodiť všetkých tých zakorenených komunistov a mafiánov, ktorí sa v tom prostredí pohybujú a robia pochybné utajované obchody. Potrebujeme špecializovanú dobre vyzbrojenú armádu, ktorá si bude plniť svoje úlohy v medzinárodných organizáciách. PRÁVO A SPRAVODLIVOSŤ chce poskytnúť prípravu aj dobrovoľníkom ochotných brániť svoje domovy, keďže časy sú neisté. Nie sme apokalypsti ani nikoho nenútime postupovať povinnú vojenskú službu, jednoducho chceme dať takúto možnosť občanom.
Som rád, že tejto vláde darmožráčov odzvonilo. Neviem si predstaviť, ako by mohla fungovať celé štyri roky. Radičová bola slabá, ako povedal Sulík v Sasanke, premiérka rýchlo menila názory a jej politickí partneri boli buď skorumpovaní alebo amatéri. Rozvrátili morálku v parlamente, nebojovali s krízou a nevenovali sa spoločenským témam. Jedine, čo ich zaujímalo bola ich vlastná ctižiadostivosť. Fico s tou jeho bandou komunistov takisto nie je alternatíva. Odpoveďou sú len nové tváre a priama demokracia.
