Stačí trošku „pogúgliť“ slovo „móda“ a máme tu celkom prijateľnú definíciu: „Móda je aktuálny trend, uprednostňovaný skôr z ľahkomyseľných ako z praktických, logických alebo intelektuálnych dôvodov.“ Čo sa z nej dozvieme? Snaha byť módny je teda to isté, ako podliehať momentálnym trendom, správať sa v súvislosti s obliekaním nerozvážne, neprakticky, nelogicky a najmä – hlúpo. Je zúfalo smutným paradoxom doby, že v nej platí axióma – ak chceš vyzerať inak, obliekaj sa rovnako ako všetci, dokonca aj keď sa ti to nepáči alebo ti to vadí.
Ak nejaký „módny guru“ kdesi zapotí, že do módy ide zelená, tak od zajtra sa ulice zazelenajú bez ohľadu na to, že nastupuje jeseň a nie jar. Chce sa mi použiť dve slová – tuposť a stádo. Uznáte, že tá ľahkomyseľnosť je znesiteľnejšia. Móda je čistý biznis, kde zarábajú motači hláv a platia im to ľudia, ktorí sa nechajú zmotať. Tlak cez médiá, ktorí vytvárajú na človeka je veľký a silný a len málo ľudí podľahne. Tí, ktorí nepodľahnú sú často naozaj asociáli, alebo veľmi silné osobnosti, ktoré dokážu akceptovať sami seba a aj druhých. Ostatní si chcú skryť svoje slabosti za módne hity a trendy. Čo však skutočne skrývajú je ich neistota a nespokojnosť samých so sebou.
Po Trnave behal chlapík na bicykli, obliekal sa tak, ako mu vyhovovalo, myslel slobodne a správal sa ako samostatne mysliaci jedinec. Dnes tam sedí na stoličke primátora a pred voličmi v Trnave klobúk dolu. Ľahkomyseľnosť vymenili za rozumnosť. Vôbec mi neprekáža, že zo spoločnosti, takej tej smotánkou samonazvanej, samoadorovanej, ako pri neodolateľnom sebaukájaní, sa stala masa, stádo, dav, golfový trávnik, kde ani jedno stebielko nevytŕča. Stačí dobre hnojiť, zalievať a rastie. Som to, čo som, alebo ten, kto som. Prekáža niekomu že nosím ľadvinku? Je mi voľný. Mne je užitočná. Tak isto mi je fajn v tričku ak je leto a nie v nejakých sakách, lebo saká sú v móde. Modelkám a modelom platia za to, že nosia „módu“. Sú súčasťou toho obrovského biznisu s ilúziami. Mne za to nikto neplatí. Keď bude, zvážim. Nemám problém sa na nejakom móle zatváriť ako hromadný vrah a z obleku vystrčiť prirodzenie – veď aj to prebehlo svetom módy ako „módny trend“. Jediné, čo mi v tom bráni je skutočnosť, že na krku sa mi nehompáľa „gongolec“, ale nosím na ňom svoju hlavu. Som sám sebou a nemyslím si, že by som tým strácal na nejakej svojej hodnote. Naopak, boli časy, v ktorých mnohí jedinci, správajúci sa ako solitéri, prinášali spoločnosti inšpiráciu a podnetné vzory.
Ide jeseň, všimli ste si, že z prostredia s vlastnou sexualitou nevyrovnanej módnej tvorby sa začína ozývať unissimo „vracia sa móda sedemdesiatych rokov?“ Ak by sa vracala móda Beatles, ani to by ma neprekvapilo. Všetko tu už bolo. Iba jedného ubúda – samostatne mysliacich bytostí. Väčšina sa stáva súčasťou mašinérie, v ktorej má to najbezvýznamnejšie postavenie – nasoľ prachy!
Ozaj, počuli ste, vraj bude hitom októbra, inak údajne pomerne teplého a pomerne vlhkého, nosenie pravej sandály na ľavej nohe a ľavej sandály na pravej nohe. V lila farbe. Je to zaručené!
Berte ma takého, aký som a nie takého ako sa obliekam. Pre mnohých otrepané klišé avšak pravda je taká, že ak Vám odmalička niekto tlačí, že šaty robia človeka, tak ťažko sa dá človek spoznať po reči.
