Asi o 11 sme boli v mestečku Sevan a vodičnás ochotne vyhodil za mestom. Stopovalisme tak všelijako, lebo okolo nás sa zhŕkla miestna mládež, ktorá pod vedenímučiteľky zbierala odpadky popri ceste, ktoré odkryl roztopený sneh. Jedenaktívny dôchodca zastavoval mašrutky a pýtal sa vodičov, ktorá ide doDilijanu. My sme to nehrotili a s Američanom Mattom sme zašli do„fastfoodu“ pri „highway“ na kebab. Boli sme prví zákazníci toho dňa a pánsa tešil, že môže obslúžiť dvoch cudzincov. Najedení sme si za 5 minút stoplidodávku, ktorá roznášala brazílsku kávu. Auto pre troch, ale im to nevadilo, žesme tam sedeli štyria. Ja som si ani nevšimla, že policajti stoja pred nami,keď sa Matt poskladal ako skladačka na sedadlo za mňa. Viac ako policajti siauto všímali pocestní predavači rýb. Približne každých 150 m stojí búdka predktorou stojí rybár a rozťahuje ruky – čím ukazuje, že takú veľkú rybumôžete u neho kúpiť. Cestou do cieľového miesta náš stop musel vybaviť párobchodov a nás vysadil na ceste, poslal na krátku prechádzku po trasea za pár minút nás znova nasadil. Miestni nás upozornili na policajtov zadedinou, preto sme sa tvárili, že sme v aute len 3 a nie 4. Asi 15 kmod nášho cieľa kláštora Haghartsin sme opäť vysadli z auta a vrhol sana nás taxikár. Je to veľmi bežné, že taxíky vás vyvezú ku kláštoru, počkajúkým sa pokocháte okolitými krásami. Navrhnutá cena sa nám zdala byť moc vysokáa navyše naspäť sme chceli ísť cez les a peši. Začali sme vyjednávať,ale vzdali sme to. Totiž, nemali sme síl a mali sme vláčne tempo, takžesme si v kľude odšlapali na výpadovku a za dve minúty stopli BMW. Matt,ktorý vie základné frázy v ruštine chcel nadviazať komunikáciu, ale ujovisa moc rozprávať nechcelo. Vysadil nás na odbočke ku kláštoru, od ktorého násdelilo len 7 km. Sezóna ešte nezačala a už sme sa videli, ako šliapeme 1,5hodiny do kopca po asfaltke. Zo zatáčky sa vyrútila staručká Lada a dedomal problém sa rozbehnúť, keď nám zastavil. Dedo sa nám vyrozprával, aký ťažkýživot je v regióne, nie je práca, nie sú poriadne životné podmienky, žeako penzista veľa peňazí nemá, aký je drahý benzín, čo je pravda, že v tomregióne je veľká nezamestnanosť a ľudia len tak prežívajú. Ale bol rád, ženám pomohol, hoc možno čakal nejakú odmenu.
Konečne sme dorazili k nášmu cieľu. Žiaľani za fotku to nestálo, keďže celý bol pod lešením. Kláštor sa nachádza vo výške1400 mnm v miernom pásme dažďového lesa nad riekou Agstev. Celý komplexzahŕňa rozsiahlu klenutú jedáleň z roku 1248. Malý kostolík sv. Grigoraz 10 st., kostolík sv. Stepanosa z roku 1244. Kostol sv. Astvatsatsinz roku 1281 si zaslúži špeciálnu pozornosť. Je to najväčšia stavbaz celého komplexu. Veľká 16 stranná kupola, kde dominujú všetky štruktúryje ozdobená krásnou arkatúrou. Hlavné stĺporadie je prepojené, pomocoutrojhrannej rímsy a gule a pásovým ornamentom okolo valcového spodku.To pridáva na optickej výške klenby a vytvára dojem, že pásový ornament jebezváhový. Jeden zo stĺpov je predsa o niečo odlišný ako ostatný. Slúžilako tajná skrýša. Ak keď sa to nezdá, tak takmer 5 metrový kamenný stĺp sa dáotočiť a za ním sa nachádza skrýša. Odtiaľ nás čakal 3 hodinový trek cez lesa po planine. Hodinu a pol stúpania nás po pravej strane sprevádzala2093 m vysoká hora. Po vystúpaní na najvyšší bod sme stretli terénne auto,ktoré nám chcelo zastaviť a zobrať späť do Dilijanu. Slušne sme poďakovali,veď sme na turistike... (29.3.08)
