Tatevské kláštory na juhu Arménska (časť 1.)

Arménsko je malá, ale pestrá krajina. Všade sa dostanete autostopom, maršrutkou alebo taxíkom. Veľmi obľúbenými miestami najmä zahraničných turistov sú kláštory, ktoré sú roztrúsené po celej krajine.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (5)

Arménske autostopy aj so sprievodným programom

Hromadná prepravana približne 230 km vzdialený cieľ prebehla organizovane po skupinách.Slovenka, Nór Trygve a dve jeho 2 kamarátky Ragnhild a Stina, sme sanechali vyložiť na konci Jerevanu z maršrutky a vystrčili sme palecnaznačujúci, že ozaj sa všetci štyria chceme odviezť. Jeden pán by nás asi ajbol zviezol, ale začal nám nahovárať, že autostop v Arménsku nefungujea či mu zaplatíme. Rýchlo sme ho poslali preč, nech si nepúšťame šancev podobe ostatných áut, ktoré okolo nás svišťali. Čo je proti pravidlámstopovania, sme v rámci efektivity museli podniknúť. Dvojmetrový Trygve,si tíško sadol za batoh, kým dve blondíny a čiernovláska stopovali. Za dveminúty sme si stopli novšiu Volgu so šoférom, ktorý počas 180 km vyfajčil 2krabičky cigariet. Trygve hovorí trochu arménsky, ja a Stina trochu rusky.Celú cestu sme počúvali, že je náčelník a počas vojny s Azerbajdžanomvelil a že teraz je šéfom na colnici vo svojom regióne. Vypočuli sme sihistorku, ako bol počas vojny ranený a ako má rád život. Tým, že nás stálezabával sme veľmi nevnímali, až akou rýchlosťou môže Volga ísť, iba v ostrýchserpentínach, ktoré sú na arménskych cestách časté nám stískalo žalúdky. Trygvesi radšej zapol pás, čo sa normálne v Arménsku nerobí a ako dôkaztoho, že pásy sa skutočne nepoužívajú, boli čierne špinavé pruhy na tričku. Alehneď sme sa cítili bezpečnejšie po tom, ako dal Trygvemu poťažkať svojrevolver.

Tatev

obr.1. hlavný ťah Arménska

Keďže Arménis obľubou sľubujú hory doly, tak sme brali s rezervou, že po krátkejzastávke v Sisiane v jeho reštaurácii, nás zoberie do Gorisu alebo ažTatevu. Do reštaurácie nás skutočne zobral a s Trygvem smeskonštatovali, že bude asi „veľké zviera“ niekde na vrchu korupcie, leborozľahlá záhrada vôbec nie arménskeho štýlu s kamennými domčekmi,v ktorých boli stoly s lavicami, pôsobila až príliš luxusne. Dostalisme špeciálny čaj na vyrovnanie tlaku, keďže Jerevan je okolo 1000 m n.m.a Sisian približne 1600 m n.m., práve upečený lavaš s domácim syrom,zeleninu. Posedeli sme vyše hodiny a do sýta najedli vo veľmi príjemnomprostredí s výhľadom na hory a jazero. Sisian rajón je známy svojimmalebným prostredím, vysokými horami a kto vie kde, tak nájde aj minerálnepramene. Zrazu náš prievozník nás nemohol zobrať do Tatevu pre neurčitúpríčinu, ale jeho kamarát nás odviezol späť na hlavnú cestu a chcel námnanútiť taxík.

Za dve hodiny smezvládli 180 km a zvyšných 30 do Gorisu sme šli ďalšie 2,5 hodiny! Stoplisme si malý nákladiak, ktorý na korbeniesol kamene. Usadili sme sa a vydýchli, že ideme až do Gorisu, kde sastretneme s ostatnými, ktorí začali svoju púť deň pred nami. No, našacesta skončila po 10 kilometroch, keď sme dostali defekt. Rozhodli sme sastopovať ďalej, kým defekt neopravia. Po 10 minútach zastavilo ďalšie podobnénákladné auto a taktiež nieslo akési kamenné panely. Vďačne sme súhlasili,ale z neznámych dôvodov nás vyhodili na jednej križovatke asi 5 km predGorisom. Ako som vyliezala cez bočnice auta, tak som bola zvečnená. Niefotografom Trygvem, ale Iránskym kamarátom, ktorý mal taký istý cieľ ako my,ale cestoval z Teheránu s ďalším kamarátom. Vedela som, že sú niekde vokolí, ale nečakala som takú absurditu, že sa náhodne stretneme na ceste. Takžesme boli zrazu šiesti na stopovanie. Chýbalo nám len 5 km a nebolo to takzložité, keďže nás dobehlo auto, ktoré malo defekt. Bolo už pomerne neskoro nato, že sme cestu začali ráno o deviatej a ešte stále sme neboli namieste....

obr.2. diskusia o ceste

Tatev

obr.3. žiadne auto, ktoré ponúkne odvoz sa neodmieta

Tatev

obr.4. pohoda na korbe s výhľadom na okolie

Rozľahlý nikým nevyhľadávaný Anapad kláštor v tieniznámeho kláštora Tatev

Úplný cieľ cestybol opustený kláštor Anapad, ktorý nenápadne stojí pri rieke Vorotan, kde smemali prespať. Z Gorisu sme zaobstarali dve autá pre 13 ľudí. Natlačeníjeden na druhého, s malou možnosťou sa nadýchnuť sme museli pretrpieťpribližne 30 km z Gorisu do hôr smerom k dedine Tatevk Satanovmu mostu. Od tohto mosta smerom späť vedie cesta k rieke aopustenému kláštoru. Táto oblasť je známa a celkom nebezpečná kvôlihadom, a preto sme mali naponáhlo, aby sme ešte za svetla prišli dokláštora. Cesta je dobre vychodená, ale nám hral do kariet fakt, že trajamiestni chlapci (jeden dokonca v papučiach) išli s namia ukazovali cestu a slabším pomáhali s vecami. Už sme boli takblízko, už sme z kopca videli kláštor, od ktorého nás delilo niekoľkostoviek metrov. Zlom nastal, keď sme zišli k rieke. Problém nebol jukrížom prebrodiť, ale to, že na druhom brehu bol len zráz, takže bolo treba ísťpo prúde asi 20 metrov. Tí zdatnejší preskákali po kameňoch a prenášalibatohy ostatným. Mladí Arméni pomáhali ako sa dalo. Trygve behal hore dole,pomáhal ako sa dalo, čo sa žiaľ nezaobišlo bez pádu do rieky. Vyzula somvibramy, obula páskáče. Voda maximálne po kolená, klzké dno, kde tu silnejšíprúd. Nebolo to nič príjemné, ale bolo zábavné, keď som videla, ako niektoréslečny zo západnej Európy pomaly so smrťou v očiach stúpali na prvý kameň.Miest na brodenie je viacej, ale potom je problém s prístupovou cestouokolo.Prví odlvážlivci mali ešte spestrenie, keď pred nimi utekali odpočívajúcehady. Turistov tam veľa nechodí, takžeje ťažko vidieť cestu ku kláštoru, pretože všetko je zarastené. Ale zapribližne 5 minút sme narazili naželeznú vchodovú klenbu. Krásny rozsiahly a pustý. Ohradený dvomahradbami. Jedna vonkajšia a druhá, ktorá bola vlastne stena systému bývalýchizieb, ktoré lemovali z troch strán kláštor. Veľký kláštor z 11.storočia, ktorý ničím špeciálnym nevyniká a asi preto v sebe ukrývatú krásu. Tichý, turistami nerušený. Jedinú spoločnosť nám robilo nespočetnémnožstvo hadov, ktoré sme vyháňali búchaním papekov vo vysokej tráve. Večerokolo ohňa sedelo 13 ľudí 8 národností a rozmýšľali, koľko Arménov ročnenavštívi toto miesto. Veľa nie, okrem pár miestnych chlapcov iba tí, čo nás tamposlali - čo sú viac orientovaní na prírodu.

Spať sa dá ajv hlavnom dóme kláštora priamo pod kamenným obradným stolom. A časťspala na múre pod vchodovou klenbou. Asi každý z nás zaspával krátkympoďakovaním, že sme sa našli a šťastne prišli a modlitbou, aby nás hadyv noci obchádzali a zajtra mali silu navštíviť známy tatevskýkláštor.