Aké krásy skrýva 4 miliónové mesto v srdci Perzie, ktoré mnohí Iránci považujú zanajkrajšie? Stopy do histórie vedú ďaleko. Niečo okolo 4000 rokovspäť. Malá doštička vo vymretom jazyku obsahujúca názov „Tiraziš“, ktorá sanašla pri výkopových prácach ani nie pred 30 rokmi na juhozápade mesta,pochádza z obdobia 2000 rokov pred n.l. V starej Perzii sa tovyslovovalo ako „širajiš“, vývojom a dobou sa zmenilo na súčasné menoShiraz. Názov Shiraz sa taktiež objavil na ílovitom tesnení, ktoré pochádzaloz 2. storočia n.l. Klinové záznamy sa objavili z veľkolepého obradného hlavnéhomesta Persopolis, ktorý naznačuje, že Shiraz bol významným obchodným centromv Achameidových časoch (Achameidova ríša sa datuje 550 - 330 pred n.l. a bolaprvou Perzskou ríšou, ktorá vládla na viacerých miestach väčšieho Iránu).Najstaršia vzorka vína na svete je stará približne 7000 rokov a bolaobjavená na ílovom krčahu neďaleko Shirazu.
Trochu histórie
V 11 storočíobývalo Shiraz iba niekoľko tisíc ľudí. V 14. storočí mal 60 000obyvateľov. Počas 16 storočia mesto obývalo 200 000 ľudí, alev polovici 18 storočia tento počet rapídne klesol na 50 000.V rokoch (1501 – 1722) počas Safavidovej ríše Shiraz zostal provinčnýmhlavným mestom a Emam Qoli Khan, vodca nielen provincie Farz vystaval veľapalácov a vyzdobených budov v rovnakom štýle ako budovyv rovnakej dobe boli v Esfahane. Po padnutí Safavidovej ríše,Shirazom otriasla doba úpadku, stav sa zhoršil nájazdmi Afgancova povstaním jeho guvernéra proti vodcovi vtedajšieho kráľa. Vtedy,v roku 1747 väčšia časť historických budov v meste bola poškodenáalebo zničená a počet obyvateľov klesol na taký, aký bol v 16.storočí.
Provinčným hlavnýmmestom sa stalo opäť v roku 1762. Zamestnalo sa tu viac ako 12 000 robotníkov,ktorí stavali kráľovský obvod s pevnosťou, administratívnymi budovami,mešitami a jeden z najkrajších bazárov v Iráne. Vystavané bolivodné priekopy okolo mesta, zavlažovacísystém, kanalizácia, prestavali sa múry mesta. Keď zakladateľ Qajar dynastieprišiel v roku 1794 k moci, svoju pomstu proti Shirazu vykonal tak,že mesto fortifikoval a presunul hlavné mesto do Teheránu. Shiraz ostalnaďalej provinčným mestom.
Význam obchodu saznížil v roku 1930, keď sa otvorila trans-iránska železnica. Veľaachreologického dedičstva – najmä kráľovské budovy ostali buď zanedbané alebozničené ako výsledok nerozumného plánovania výstavby mesta počas Páhlaví-hodynastie. Shiraz sa stal administratívnym centrom, hoci jeho populácia začalarýchlo rásť až po roku 1979.
V súčasnostijeho ekonomický základ spočíva v provinčných produktoch - pestovaniehrozna, citrusov, bavlny a ryže. Agrokultúra bola vždy centralizovanáokolo Shirazu vďaka zásobám vody. Z priemyslu dominuje výroba cementu,cukru, umelých hnojív, textilná produkcia, výroba z dreva, prácas kovom a výroba kobercov. Shiraz má taktiež významné ropné rafinériea je centrom iránskeho elektropriemyslu.
Kultúra
Shiraz je mestobásnikov, záhrad, vína, slávikov a kvetov. Odtiaľ pochádza svetoznámy Hafez,ktorý sa narodil niekedy medzi rokmi 1310 až 1337 a údajne žil 69 rokov.Jeho hrobka je umiestnená v malej Mussala záhrade pod malýmosemuholníkovým pavilónom a obklopená kolonádou z 18 storočia.V záhrade, ktorej nechýbajú fontány nájdete aj úryvky jeho básní.
Za druhéhonajznámejšieho básnika sa považuje Saadi, ktorý žil v rokoch 1184 – 1283.Jeho hrobka sa nachádza trochu mimo centra. Každý Iránec hovorí: „niev každej rodine nájdete korán, ale každý vlastní aspoň jednu knihu veľkéhoiránskeho básnika“.
Nikto by nemalobísť ani Bagh-e Eram (záhrada zemského raja) v strede mesta, ktorá sapovažuje za najkrajšiu v Iráne. Rozsiahla záhrada s krásnym palácomvystavaná za Qajar éry slúžila feudálnej elite a kmeňovým vodcom provincieFars a neskôr kráľovskej rodine. Počas éry Páhlaví pripadla záhradauniverzite a v súčasnosti patrí Shirazkej univerzite a slúži akomúzeum.
Medzi ďalšiezaujímavé miesta pri najznámejšom bazáre Vakil, patrí Arg-e-Karimkhan (Arg –pevnosť) postavaná za Zandovej dynastie, tiež známa ako veža Kharima Khanaktorá slúžila ako jeho bydlisko. Veže, ktoré pod ťarchou času sú naklonené aslúžili ako väzenie.
Výhľad na mesto savám naskytne z terasy nad Darvaze Ghoran (darvaze – dvere, ghoran – korán) bránamesta na severovýche postavená, cez ktorú prechádzali všetky autá, kým sanepostavila 4 prúdová cesta hneď vedľa brány. V 18. storočí bola poškodenápočas zemetrasení a neskôr bola zrekonštruovaná. Nad bránou v komorebol vystavený ťažký korán, ktorý sa v súčasnosti nachádza v múzeu.Hore nad bránou sa dá posedieť na terase v čajovni s vodnou fajkou.
Eram záhrada
Hafezova hrobka
vstupná brána mesta
Doprava
Ak sa rozhodneteísť z Teheránu do Shirazu, ktorý leží na juhozápade Iránu, zvoľte leteckúprepravu, ktorá nie je veľmi drahá. Autobusom je to síce menej ako lacné, alekeby ste rozumeli farsi, tak by ste sa dozvedeli ako sa mnoho Iráncov sťažujeostatným, že ide preto autobusom, lebo žiaľ už nebola letenka. Veď let trvá iba1:10 hod a autobusom dobrých 12 hodín. Síce terminál je trochu mimo mestana juhu, ale taxikári sa na vás nalepia všade. Funguje aj mestská doprava, alenajviac používané sú „share taxi“ (zdieľané taxíky). To funguje tak (v celomIráne), že taxík nejde tam, kam vy chcete, ale vy idete tam, kde ide taxík.Preto ľudia postávajú na ceste a vykrikujú na šoféra miesto, kam sa chcúdostať. Cena je nízka a je to najobľúbenejšia doprava v meste.
Viac ako hotel
„Ahoj mama. Za pártýždňov budete mať návštevu. Je to spolubývajúca. Neviem kedy presne prídea nakoľko, ale ona sa vám ozve z Iránu. Díky.“ Asi tak prebeholtelefonát, keď som sa rozhodla navštíviť Shiraz.
Vyzdvihla si mamladá slečna Dela, študentka počítačov na univerzite, ktorá zjavne berie živots humorom a z ničoho si nerobí problém. Naložili ma s kamarátkou Masumeh do autaa vyrazili sme domov na úplný sever Shirazu, ktorý sa považuje za drahúčasť mesta.
Mínali sme najznámejšiuulicu Chamron street – 6 prúdová cesta po jednej strane koryto rieky Rudkhanyea na druhej strane dlhý park, vhodný na piknikovanie.
Aj napriek tomu, žema táto rodina nepoznala a od svojho syna dostala telefonát pár dní predpríchodom do Iránu, prijali ma veľmi milo a servis bol na vysokej úrovni.Vďaka ich bezprostrednosti a takmer rovnakému veku s Delou som sas nimi cítila, ako keby som ich poznala už dlho. Ani poriadne nevedeliodkiaľ som a čo a kde robím, takže to bola vhodná téma konverzácie nazačiatok. Takú návštevu ešte nemali, tak prišla na návštevu mama kamarátkya otec druhej kamarátky. Kým my – ja s Delou sme sedeli len takv krátkom rukáve a kraťasoch, keď prišiel ten otec, Masumeh mala aj v izbe prehodenú šatkuna hlave. Na moju otázku prečo, som dostala odpoveď - lebo je moslimkaa mala by mať zahalené vlasy, pretože je to taký zvyk. Ale nič by sanebolo stalo, keby nemala.
Dela ma povozila pocelom meste, po všetkých záhradách a hrobkách a unavené nohy smeťahali po historickom Vakil bazáre a posedieť sme si išli doArg-e-Karimkhan.
Keď budetev Shiraze, tak nesmiete odísť bez toho aby ste neochutnali Ghorme Sabzi –hovädzie mäso pokrájané na malé kúsky, s fazuľou, špeciálnym korením,posekanou určitou zeleninou a lahodnú chuť dodáva sušená limetka pridanápri varení. Samozrejme s ryžou so „zereshk“ – červené bobulky, ktoré satrochu zapražia a dajú na ryžu.
A vonku, počasteplých dní určite ochutnať „falude“ – vyhlásenú shirazskú špecialitu – krátkerezance zo škrobu v citrónovej šťave a extraktov regionálnych bylín.Táto mrazená lahodná pochúťka je veľmi príjemné osvieženie počas teplých dnía je sa s alebo bez zmrzliny.
A ešte jednojedlo je úplne typické pre Shiraz, hoci veľa z nás pokrúti iba hlavou.Obyčajné zemiakové pyré – pomadžgané zemiaky s opraženou cibuľkoua trochu poliate maslom a mliekom.
Ach tie vzťahy
Keď sa táto rodina sapovažuje za tú z tých modernejších, predsa musia dodržiavať všeobecne platné pravidlá. U Deli, tmavé mantoa magh´nae sa našlo len z nutnej potreby nosenia na univerzite, inakjej šatník hýril farebmými modernými mantami a rôznymi šatkami. Večer pričaji sme prebrali rozdielnosti vovzťahoch. Modernejšie rodiny, priateľa od rodičov a brata, slečne povolia.To sa nestáva tak často. Dievčatá hoci majú frajera, tak to rodičia častonevedia a je to veľmi zlé, pokiaľ sa to niekto dozvie. Ak potencionálny frajer príde do rodiny si prepovolenie od rodičov chodiť s dievčaťom, tak sa rodičia zväčša spýtajú, čimá dom (byt) a auto. To je základ vzťahu a väčšina rodičov povolípriateľa v prípade, že obdržia kladnú odpoveď na túto otázku. Na druhejstrane, slečna musí doniesť vybavenie do tohto bývania. Vek vydajaa ženenia sa posúva aj v Iráne vyššie a vyššie, ale stále prevláda názor, že vydať sa treba čo najskôra samozrejme byť nevinná do svadobnej noci. S týmto názorom sa častostretnete aj u chlapov, ktorí s úplným kľudom povedia, že frajerkymali, majú a budú mať, ale keď sa budú ženiť, tak chcú pannu. Na jednejstrane, sa hovorí, ako si muž neváži ženu a jej prikazuje čo máa nesmie robiť, ale na druhej strane veľa žien je úplne vďačných za toa s radosťou poslúchajú, lebo je to ich muž a ďalej nerozmýšľajúa sú mu oddané. Samozrejme, dievča si frajera nájsť nemôže. Musí čakať, ažkým ju niekto objaví. No, predsa, voľnosť tam nie je. Ale keď sa mladejgenerácie opýtate, kde sú najlepší chlapi, tak vám bez váhania odpovedia, že tínajhorúcejší sú v Shiraze a že keby si mohli vybrať odkiaľ by malimuža, tak odtiaľ, lebo sú tu úplne iní. A chlapi o dievčatách dievčatáchtiež hovoria, že patria k tým najkrajším.
Keď sazvečerí
Iránčania obľubujúoddych, relax a pikniky. Špecialne o Shirazanoch sa hovorí, že kedymôžu tak spia a že sú najlenivejší. Priamou úmerou zvečerievania sa začnúnapĺňať parky, chodníky i pri hlavných cestách. Zíde sa celá rodina ajs malými deťmi. Rozložia si na zem veľký obrus, deky, vankúšea povykladajú čo doma navarili. A takto si spokojne sedia hodinu,dve, tri do noci. V čase keď už by deti mali spať, stále pobehujúhore-dole a každá skupinka vedie horlivú diskusiu. Spomínaná Chamron ulicasa len tak hemží dekami a to nielen na strane parku, ale aj na opačnejstrane cesty, kde je len chodník. Je radosť na nich pozerať, ako si len taksedia a nikam sa nenaháňajú.
záhrada Eram
záhrada Eram
Mussala záhrada
Arg-e-Karimkhan
Arg-e-Karimkhan
nádvorie Arg-e-Karimkhan
pri vstupnej bráne
pri vstupnej bráne
výhľad na mesto od vstupnej brány
vstupná brána
autobusová stanica
pouliční veksláci
bežná ulica
časť Vakil bazáru
