Nepodľahnem, vravím si, idúc v kníhkupectve okoloknižky o zúbkovej víle. Americký výmysel. Tlačia nám sem celú svojukultúru.
„Mami, keď mi vypadne ten zub, tak príde zúbková víla?“,pýta sa syn. „Neviem, zlatko, myslím, že ona chodí iba v Amerike.“, chcemsplniť svoje predsavzatie.
Cez víkend, keď sme boli na dedine u starkej, som sivšimla, že miestne dievčatko má vypadnuté dve horné jednotky. „Jéj, ty mášvypadnuté horné zúbky, Dominika! A čo si s nimi urobila?“, pýtam sa.Chcem vedieť nejakú slovenskú tradíciu, som si takmer istá, že tu takpoameričtení nie sú. „Dala som ich pod vankúš pre zúbkovú vílu.“ Aha, tak mámeto tu. „A čo ti zúbková víla dala?“, chcem zrátať, koľko by ma to eventuálnestálo. „50 Sk.“, vraví Dominika. „50 Sk? Ja som myslela, že nosí len10-korunáčky. Ale to len za prvý, nie?“, zjednávam z ceny. „Nie, nie, toza každý!“, odpovedá Dominika s istotou.
Zúbok vypadol. Syn si ho vložil pod vankúš a vo veľkomočakávaní si ľahol spať. No a ja? Predsa som podľahla.
Ráno vybehol z izby celý rozžiarený: „Mami, mami, bolatu! Aha!“, máva na mňa mojou 50-korunáčkou. „Vidíš, a ty si neverila! Veď takto môžme zarábať!“
Už verím. Odvtedy prišla totiž ešte trikrát.
A mala by som si zistiť, koľko budeme za jeden zub„zarábať“ v Euro. Asi sa spýtam Dominiky. Tá je v tých zuboch takpopredu.
