(Pre podrobnejšie uvedenie do deja: Skanzen socializmu - časť I.- http://blog.sme.sk/clanok.asp?cl=162947])
Niektorí členovia, ktorí prišli neskôr, ako napríklad môjmanžel, to však nevedeli hneď oceniť. Môj muž sa chcel dokonca v deň svojho príchodu aj zbaliťa odísť, a to bez platenia. Vraj nie je žiadne školopovinné decko, ani nevie o tom, že by bolo vyhlásené stanné právo, aby mu tu niekto určoval, kde sa má zdržovať, a vôbec, taký prístup k zákazníkovi si vyprosí. V skutočnosti malnadmerné požiadavky. Chcel si niekde v hoteli čítať! Dokonca si pôvodne predstavoval,že si bude môcť vytiahnuť notebook! Individualista! Čo nesedí priohni ako všetci ostatní? Majiteľ ho však dal pekne do laty: O 22. hodine hovyhostil z baru, že zatvárajú. Správne, manžel robil malú tržbu. Následneho vyhodil zo spoločenskej miestnosti – so slovami, že len kvôli nemu tampredsa svietiť nebudú. Manžel sa teda pobral za najbližším svetlom,k recepcii. Sadol si a vytiahol knihu. Majiteľ ho ale vymákol aj tam:„Zamkýnajte si tu! Keď vám zmiznú tie kočíky, ja si to na zodpovednosťnevezmem!”. Na zodpovednosť si to nechcel zobrať ani môj muž, a tak sapriznal, že je ubytovaný v inej budove a od tejto hlavnej, kde je bar,reštaurácia, spoločenská miestnosť atď. mu kľúče nedali. „Tak čo tu robíte?Choďte na izbu!“, robí poriadky majiteľ. „Na izbe mi spia deti“, argumentujemuž. To však majiteľa predsa zaujímať nemusí. Ide o princíp. Citujem: „Vy sa mi tu po desiatej hodine po hoteli potulovaťnebudete!“. A hotovo.
Manžel sa rozzúril a začal zisťovať, akú zmluvu mámes hotelom a chcel nás všetkých vyburcovať k urýchlenému odchodu.Nakoniec to však vyriešil obdobne, ako sme to riešili my všetci už od pondelka– pár hltami fernetu na ukľudnenie. Fernetu zo železných zásob, samozrejme. Pýtať si fernet v bare je totiž komplikované.
Celý pobyt skončil napriek všetkému happy-endom. V piatok sme dokonca s dovtedyna nás veľmi prísnym Personálom, t.j. recepčným/čašníkom/barmanom/prevádzkáromv jednej osobe, uzavreli družbu. Postaral sa o to môj syn. „Mami,aha, čo mi dal ujo.“, vytasí na mňa syn Delissu XXL. „Aký ujo?“, obzerám sa pobare. Nevidím nikoho. Len za barovým pultom stojí Personál, tentorazv úlohe barmana. „To ja som mu dal,“ vraví Personál s úsmevom. „Veď,aha, čo mi daroval – aký obrázok!“, vyberie spod pultu perokresbu „Útok bojových stíhačiek.“V strede veľkými písmenami podpis autora: „DANKO“. To je môj syn.
Na druhý deň ráno roznáša Personál pre deti kakao: „Nech sapáči, kakavko pre maličkého. A ako sa máš, Danko?“. Vidím, že týmistíhačkami si môj syn vybojoval kus Personálovho priateľstva. Idylka pokračuje:„To čo je v tej konvici? Káva?“, pýta sa manžel. „Nie, Melta.“ „Melta?Naozajstná Melta?“, potrebuje sa v tom utvrdiť môj muž. „Danko, toto somnepil aj 20 rokov! Kedysi mi to robila starká. Ochutnaj!“, tvári sa blaženemanžel. Pri Melte zabudol, že si včera ani nemal kde čítať.
V ten večer odišiel vyše 60-členný letný tábor, druháveľká skupina, ktorá tam bola ubytovaná okrem nás. Tým pádom mal Personál nastarosti už len 80 ľudí. Pre neho zrejme skoro dovolenka. DovolenkujúciPersonál je celkom príjemný človek. Deti to vytušili. Pri bare stojí asi5-ročná Mia. „Ujo, a ty sa ako voláš?“, spýta sa koketne. „Peťo“, odpovedáPersonál s úsmevom. A potom je to už len ujo Peťo toto, ujo Peťotamto – zhluk detí škôlkárskeho veku sa podrobne zaujíma o prácu barmana.Personál trpezlivo odpovedá. Celé mi to trochu pripomína „Ma-Tel-Ko.“ Personálim nakoniec prihodí aj jeden žetón na stolný futbal zadarmo. „Mami, pôjdeme natakúto dovolenku aj na budúci rok?“, pýta sa ma pred odchodom syn. „No, asiáno. Keď sa zas bude organizovať taký tábor...“ „Nie, nechcem tábor. Ja chcemísť na dovolenku do tohto hotela!“, upresňuje syn. S manželom si len vymeníme rozpačité pohľady.
Majiteľ sa nám sťažoval, že pre neho je tento hotel stratovýpodnik. Preto zrejme musí šetriť sliepky, elektrinu, pracovnú silu aj nábytok(má kúpené moderné vybavenie pre jedáleň a spoločenskú miestnosť, ale keďvedel, že prídu deti, schoval ho a vybral starý nábytok). A možno byto stačilo len dobre predať. Pozicionovať na trhu ako „Skanzen socializmu:Socialistické zariadenie, socialistický prístup, socialistické služby.“Zážitkový hotel pre senzáciechtivých turistov. Niečo ako keď hrad ponúka Noc sostrašidlami. Západní turisti niečo také iste nezažili. A my už tiežzabúdame. Podľa mňa to zaberie. Veď napokon, môj syn sa už chytil!
