Ak chcete robiť reformu, musíte presne poznať bod A (východiskovú pozíciu) a bod B (želaný stav po reforme). Následne je potrebné načrtnúť na spletitej mape, pripomínajúcej horský terén s málo viditeľnými horskými priechodmi a takmer neviditeľnými jaskyňami a roklinami (kým sa do nich nezrútite) čo možno najbezpečnejšiu trasu medzi týmito bodmi. V prípade OLO a.s. je toto prirovnanie veľmi trefné, lebo východiskovou pozíciou je takmer neznáme miesto, hoci viete ako sa volá, ale s mizerným výhľadom po okolí, a k dispozícii máte neprehľadnú zastaranú mapu, evidentne dielo „kompetentného" kartografa.
Viete napríklad, že v roku 2009 sa vyseparovalo asi 8,000 ton papiera, že efektivita recyklácie dosiahla 90%, ale ani keby tanky padali, tak z tej výročnej správy nevyčítate, za koľko alebo komu sa odpredal. Jediný finančný údaj o separovanom zbere je totiž v prehľade tržieb, kde sa uvádza, že tržby za druhotné suroviny činia 566 153,89 €. Nič viac, nič menej. Keby ste chceli vedieť, koľko vybralo OLO na poplatkoch za separovaný zber od podnikateľov (pritom je pre mňa nepredstaviteľné, aby niekto platil za odkúpenie separovaného odpadu a iný zaň musel platiť), nedozviete sa to taktiež. V tržbách svieti iba cifra 20 916 708,57 € pri položke Služby - Komunálny odpad. To sa potom človeku ťažko navrhuje zrušenie týchto poplatkov za separovaný zber, ak nevie, aký výpadok by predstavovali!
Napriek tomu som sa s celou záležitosťou popasoval a spísal som k nej prácu, ako zreformovať súčasný stav. Obsahuje síce aj rozpočet, ale len na položky, kde mám k dispozícii aspoň orientačné údaje. Počítam s najpesimistickejšími ziskami za predaj druhotných surovín a najvyššími akceptovateľnými obstarávacími nákladmi. Po štyroch rokoch od začatia reformy by ročný zisk OLO a.s. narástol o minimálne 3,8 mil. €, čo predstavuje takmer 20% rozpočtu spoločnosti. Optimistický scenár však hovorí o 6-9 mil. €. To je myslím dostatočný manévrovací priestor na uskutočnenie nasledovných krokov:
1. Okamžité zrušenie poplatkov za separovaný zber odpadu pre podnikateľov. Súčasný cenník (3,98€ za jednu obsluhu kontajnera) je maximálne demotivujúci, pričom podnikatelia sú najväčšími, a najmä koncentrovanými, producentmi skla, plastov a alumíniových plechoviek (najvyššia ziskovosť vpomere khmotnosti i objemu) v prípade poskytovateľov pohostinských služieb a papiera, v prípade kancelárskych aktivít. Ak sa niekomu oplatí chodiť po podnikoch a vykupovať tento odpad a na vlastné náklady ho odvážať za účelom recyklácie, určite to nerobí pre krajšie zajtrajšky, ale preto, že to má aj ekonomický zmysel.
2. Informovanosť občanov i podnikateľov. Nesmierne dôležitá vec. Ak budú ľudia vedieť čo kam patrí, a aký majú zo separácie vlastný prospech (na dobrý pocit sa nespoliehajme), tak nebudú prírastky vyseparovaného odpadu v tých pár percentných cifrách a vspaľovni nebude končiť, čo tam končiť nemusí. Rovnako ako škvara a popolček na skládke, ktorá nie je ani zadarmo, ani nie je nekonečná.
3. Lokálne naviazať poplatky obyvateľstva za komunálny odpad na množstvo zvyškového odpadu a podľa toho potrebný odvoz odpadu. Ľudia v menších komunitách (ulica srodinnými domami, dvor, bytovka) vedia medzi sebou lepšie komunikovať, a ak budú mať motiváciu (viac peňazí pre ich rodinný rozpočet), tak si dvakrát rozmyslia, či kúpia vratný obal, alebo nerecyklovateľný budúci odpad, či si zoberú na nákup plátennú tašku (košík, tašku na viac použití), alebo či každý týždeň vyhodia dva či tri tucty igelitiek, ktoré sa začnú trhať skôr, ako snimi prídu do bytu. Rovnako budú mať väčší záujem oďalšie plánované projekty na separáciu a recykláciu odpadu.
4. Zavedenie separácie kovov (mimo hliníka, ten patrí medzi plasty aseparuje sa elektromagneticky), lebo jeho súčasná separácia zo škvary, ktorá zostane po spálení je maximálne neefektívna. Kov totiž žiadne teplo neuvoľní, ale naopak pohltí a navyše zaberá miesto ako v smetiarskom aute, tak v kotloch spaľovne. Jeho separácia vhadzovacími nádobami (uzavretými pred vyberaním obsahu kvôli predaju vdruhotných surovinách) bude určite lepším riešením a vozidlá OLO budú prevážať menej vzduchu (konzervy sú prakticky nestlačiteľné) a spaľovňa bude efektívnejšie využívať priestor vkotloch ihmotnosť spaľovaného odpadu.
5. Zavedenie lokálnych kompostovísk. Vo dvoroch, za panelákom, vo vnútrobloku... všade sa dá nájsť miesto na lokálne kompostovisko. Jeho cena nie je vysoká, a po uvedení do prevádzky je z ekonomického hľadiska samonosné. Navyše klesá hmotnosť biologicky rozložiteľného odpadu o cca 50% ajeho objem o70-75%, takže je málo náročné na obsluhu. Biogénny odpad pritom tvorí 30-45% domového odpadu. Moderné kompostoviská pritom spĺňajú všetky hygienické štandardy, vrátane zápachu. Predajná cena hotového kompostu 20€/t robí systém ekonomicky neutrálnym s výnimkou toho, že občania jeho zavedením, na báze dobrovoľnosti, znížia množstvo zvyškového odpadu a tým nielen svoje poplatky, ale aj náklady OLO, ktoré by inak muselo zabezpečiť jeho spálenie a skládkovanie škvary a popolčeka, teda dlhodobých ekologických záťaží.
6. Zabezpečenie nádob na separovaný zber v blízkosti rodinných domov. Je to vec, ktorá absentuje v mnohých rezidenčných štvrtiach Bratislavy. Znížime tým aj klasickú prax pálenia PET fliaš či papiera v domácich peciach a krboch, pričom najmä PET fľaše sú spolu s inými plastmi výdatným zdrojom karcinogénnych dioxínov. Vo vyspelých krajinách sa za takúto prax fasuje inak mastná pokuta.
7. Nahradenie nádob na „pouličný odpad" nádobami na separovaný odpad, najmä na území historického jadra. Okrem ekologickej funkcie ide aj opropagáciu mesta. Na západe je normálne, že smetný kôš na ulici má 4 (a viac) otvorov, pričom každý separuje niečo iné. V očiach zahraničných turistov, ale aj cudzincov, ktorí v Bratislave žijú a pracujú vďaka tomu určite neklesneme. Ruku na srdce. Koľkí znás odhodia na tej ulici do koša plechovku od nápoja, reklamný leták, alebo niečo podobné?
Spočítané a podčiarknuté: Systém možné zmeniť je, ale keď sa bude vyberať nový riaditeľ OLO a.s. (súčasnému vedeniu sa o pár mesiacov končí mandát), je nutné vybrať človeka, ktorý bude mať víziu, alebo si prinajmenšom niekoho víziu osvojí. Kecy na spôsob „budem sa usilovať o stabilitu a zlepšenie životného prostredia" boli, sú a búdú len kecami a tliachaním, ak nebude pripravená koncepcia, ako veci pohnúť dopredu. Dnes tá koncepcia nejestvuje, minimálne nie v praxi. Rád by som už raz pri odhadzovaní plechovky vo Viedni v hlave nehrešil na náš predpotopný systém.
