Zrušme dôchodky, nech je pokoj!

Ako systém vznikol

Systém dôchodkov, ktorý dnes poznáme ako prvý pilier, teda že pracujúci sa skladajú na dôchodok seniorom, založil Otto von Bismarck. Ľúbivým sľubom, že keď sa dožijete určitého veku a celý produktívny vek budete platiť poistenie, štát sa o vás postará si chcel kúpiť pracujúcu triedu. Tu treba spomenúť dve veci: 1. Dôchodkového veku sa v tom čase dožívalo 7% populácie a 2. peniaze mala vláda k dispozícii od platcov hneď. Hovoríme o roku 1889, teda 130 rokov do minulosti. Štruktúra ekonomiky bola iná, dĺžka dožitia taktiež a tých dôvodov, prečo to potrebuje reformu “z gruntu" je nie za vagón, ale za nákladnú vlakovú súpravu.

Chile, Pinochet a II.pilier

Určite neschvaľujem vraždu Pinochetovho predchodcu Aliendeho, ani “zmiznutie” množstva jeho politických odporcov. Na druhú stranu to bola prvá krajina, kde si uvedomili, že populizmus sem-populizmus tam dôchodkový systém sa stane časom neúnosný. Zaviedol sa tzv. 2.pilier, teda že každý by si mal na dôchodok našetriť sám. Čím skôr sa s takýmto postupom začne, tým menej ľudí bude potrebné zachraňovať sociálnymi injekciami. Keď je systém nastavený so správnymi pravidlami, tak stačí skratka počkať, kým ľudia s nárokom na dôchodok z prvého piliera vymrú(viem ako to znie, ale paradoxne práve týmto sa dá zariadiť aby sme nemali dôchodcov umierajúcich od hladu) a následne je vplyv politických populistov v ťahu. Žiaden politik totiž neriskne siahnuť na osobne úspory dostatočne veľkej časti populácie.

Slovensko vs. Chile vs. Maďarsko

Na Slovensku bol zavedený II. Pilier za druhej Dzurindovej vlády. Našťastie pri Ficovom nástupe už v ňom bolo toľko peňazí, že keby Fica napadlo ho znárodniť, tak ho zrejme dajú dole z okná aj jeho vlastní. Je to ten známy prípad, že keď sa ukradne 5 miliárd, čo znamená tisícovku na hlavu, tak to ľudia prehliadnu. Ak je to stovka z ich osobného vlastníctva(v tomto prípade súkromného penzijného účtu), tak je poprask ako sa patrí. V Maďarsku to predseda suspendovanej vládnej strany urobiť mohol z jediného dôvodu: Jednak v systéme ešte neboli nakumulované veľké zdroje, ale hlavne to neboli jeho voliči. Keď vypukla kríza a jeden Ficov nohsled povedal “sporitelia už o svoje úspory prišli”, nič sa nestalo. Nie z lenivej ľahostajnosti, ale preto, že keď ide o ich peniaze, tak aj ľudia, ktorí sú na pomedzi gramotnosti si vedia spočítať, že je väčší spoľah na vlastne imanie než na štátny prísľub od ľudí, ktorí budú v čase ich dôchodku už čakať v chladničke na poradie v krematóriu. No a skúsiť to osekať v spomínanom Chile, kde je v systéme prakticky každý? Sú aj menej bolestivé spôsoby pre politikov ako sa zmárniť. Napríklad také upálenie zaživa je proti tomu hotová selanka.

Zvyk je železná košeľa alebo premrhaná príležitosť

Systém dôchodkov v slovenských končinách funguje už tak dlho, že ho pokladáme za samozrejmosť. Ako som vysvetlil vyššie, nie je to ani samozrejmosť, ani dlhodobo udržateľný model. Stačí jeden populistický blázon a systém môže z večera do rána vydrancovať ak si spočíta, že mu to prinesie hlasov viac než ich stratí. Mám zlé tušenie, že notorickým otváraním druhého piliera a púšťaním kačíc je pôda pod súkromným šetrením na dôchodok stále v ohrození.

Británia a ako postupovať na Slovensku

Systém v Británii(kde žijem) je diametrálne odlišný. Donedávna fungoval tak, že koľko si človek našetril, toľko mal. Teraz je zamestnávateľ povinný vám ponúknuť dôchodkové poistenie a zdá sa, že onedlho bude povinné. Malo to svoje logické príčiny – lepšie zarábajúci si šetrili pre seba a menej zarábajúci padli do siete sociálnej pomoci.

V ideálnom svete by som všetky peniaze vrazil do ekonomickej edukácie ľudí. Je mi jasné, že stále zostane časť ľudí, ktorá sa na to vykašle a tých treba ponechať chudobných. Ako odstrašujúci príklad. Viem, že týmto naštvem veľa ľudí. Veľa ľudí hovorí “Za socializmu neboli bezdomovci!” Nuž neboli, ale keď mal niekto schopnosti a snažil sa, tak si nepolepšil o toľko, o koľko by si zaslúžil a nad lenochodmi tiež nevisel damoklov meč pobytu v krabici pod mostom. Je to kruté, ale funkčné.

Ako som spomenul v úvode: Máme záchrannú sociálnu sieť. Kto si nenasetri a stačí mu, nech sa páči, môže. Je to JEHO voľba. Takto by sa uvoľnili veľké zdroje na zníženie odvodov, kde patríme medzi špičku OECD. Zamestnanci sú naštvaní, koľko im zostáva na úcte, zameestnavatelia nechápu, prečo ich ten zamestnanec stojí toľko peňazí.

Vek odchodu do dôchodku

Veľa ľudí na Slovensku je naštvaných, že im pracujúci dôchodcovia berú prácu. Prepáčte, ale je to ako keby sa kôň sťažoval, že mu vynález kolesá berie z hrantu, lebo ich(koní) je treba menej. Kto je schopný, môže robiť aj do 90tky(áno, poznám takých!), lebo neustrnie vo vývoji. Kým sa hýbe, aktualizuje si kvalifikáciu tak nezostarne. A keď ho práca omrzí, tak sadne do lietadla a ide pozrieť do krajín kde ešte nebol. Má totiž našetrené. Naša fixácia na “správanie sa adekvátne svojmu veku” je totálne mylná.

Ako to robím ja?

Diverzifikujem zdroje. Spočítam si koľko musím zaplatiť nájom, mobil a predpokladané mesačne výdavky. Zvyšok ide do investičného zlatá alebo zberateľských veci a to samozrejme po tom, čo si spočítam koľko potrebujem na vylepšovanie kvalifikácie. Ak sa položí dôchodkový systém, tak tým prídem o veľa, ale nie o všetko. Libra sa tu môže prepadnúť vďaka brexitu kedykoľvek(jeden veľký prepad už aj bol), ale nie je to likvidačné. Unca zlatá má rovnakú hodnotu v Bratislave, Londýne aj New Yorku, nech si vlády robia menovú politiku a krízy aké chcú... .